head2.png

Hlavný odborník na pôrodníctvo: Ženy sú na okraji záujmu

Denník N, 17. 7. 2016

Pôrodnica na Antolskej patriaca k Univerzitnej nemocnici Bratislava vyhrala ocenenie pre najlepšiu pôrodnicu podľa hodnotenia odborníkov. Jej prednosta hovorí, že si nemôžu dovoliť to, čo nemocnice mimo Bratislavy, lebo majú vysoké dlhy a takmer celé príjmy idú na platy.

Tešia sa ženy do pôrodnice?

Myslím si, že by sa mali tešiť. Neviem, či sa všetky tešia, ale moje áno. Treba vytvoriť pocit absolútnej dôvery a bezpečnosti. Pôrodnica je tu nato, aby zabezpečila pre rodičku všetko. Ale nie je to tak v celom zdravotníctve. Atmosféru treba zmeniť. Cítiť to najmä pri rodičkách, lebo to nie sú choré ženy – sú to ženy, ktoré v zásade plnia úlohu v spoločnosti. A spoločnosť musí urobiť všetko, aby sa z toho tešili. Takáto filozofia nám však ešte chýba.

Prečo?

Celý svet má problém so zdravotníctvom. Všetko je o peniazoch, ale zdravie nie úplne, lebo si ho nekúpite. Ale všetko okolo toho, čo sa nedá kúpiť, je potrebné finančne zabezpečiť. Priestory, aby boli minimálne hygienické. Ľudia, ktorí tam robia, musia byť zaplatení tak, aby úroveň ich platu vyplývala zo spokojnosti pacienta. Napríklad pôrodné asistentky – či majú 2000, alebo 3000 pôrodov, majú plat taký istý.

Máte najviac pôrodov za rok – 3000. Ako to zvládate?

Ťažko, lebo sme stále plní. Každý deň rátame lôžka, kto ide domov a kto nie. Pôrodníctvo sa nedá plánovať. Teraz potrebujeme vymaľovať pôrodnicu a ďalšie dve v Bratislave dýchajú zhlboka a majú 140-percentnú obsadenosť. Viete si to predstaviť? To už je katastrofa. Niekto Bratislavu bude musieť riešiť, hovoríme to už desať rokov. Ale atmosféra na vypočutie obyčajných pôrodníkov zatiaľ nie je.

Neplánujete rozšíriť pôrodnicu?

Stále sa rieši otázka novej univerzitnej nemocnice, na tom padá všetko. Keď sa postaví nová nemocnica, musia sa reštrukturalizovať oddelenia. Treba aj spájať oddelenia – nemá zmysel, aby nemocnica mala tri interné oddelenia, ale o tom hovoríme tiež desať rokov. Gynekológiu Rudolf Zajac (minister zdravotníctva za 2. vlády Mikuláša Dzurindu – pozn. red.) riešil veľmi rýchlo: bolo tu osem pôrodníc, teraz máme tri a jednu súkromnú. Ak by sa takto riešili interné oddelenia, chirurgie, tiež by sa možno našiel väčší priestor pre pôrodníctvo. Ženy sú naozaj na okraji starostlivosti, lebo sú to iba ženy, a keď sa niekde škrtajú lôžka, tak sú to pôrodnice. Mali sme izby na šestonedelí s dvomi posteľami, teraz už máme aj s tromi. A predstavte si, že máte tri rodičky a tri deti na jednej izbe. Ale muselo sa to stlačiť, lebo sa niekde nejaké oddelenie presúvalo. Trpíme tým, že nie sme pupok sveta a mali by sme byť. Pôrodníctvo je pupok sveta všade na svete. Ľudia si to aj zaplatia, ale musíme mať čo ponúknuť a musíme peniaze potom investovať naspäť do vybavenia, čo tiež nie je, lebo nemocnica má vysoké dlhy.

Ak by ste mohli, čo by ste spravili ako prvú vec u vás v pôrodnici?

Zriadil by som samostatné boxy na pôrodnej sále. Máme štyri boxy rozdelené priečkou, a to sme najväčšia pôrodnica. Sú tam aj závesy, ale základ sú samostatné izby, bez toho sa nedá pohnúť. Takú máme len jednu. Ale potrebujeme zmeniť celé oddelenie. Chápem, že sa to dá len veľkým úsilím riaditeľa. Napríklad ten náš má pod sebou obrovský komplex – ako ho môže zvládnuť riadiť? V Trnave či Trenčíne im záleží na tom, aby im to išlo, ale u nás v tomto mamute sa melie z posledných síl a čaká sa, čo bude. Je to obrovská škoda.

Takže keď sa hovorí o nemocniciach, kde rodičky čakajú na chodbe na pôrod, to je aj u vás?

To je napríklad Ružinov, majú ešte menej boxov ako my. Máme aspoň päť, zvládame 3000 pôrodov – s odretými ušami, ale zvládame.

Znie to veľmi pesimisticky.

Je to realistické. Je to tak. Pre rodičku je najdôležitejšie, že je zdravá a že ide so zdravým novorodencom domov, ale povie si, že mohlo to byť aj lepšie. Ale dalo sa aj takto. Je však rada, že je zdravá, preto venujeme pozornosť tomu, aby každý išiel zdravý domov – to je základ. Na všetko ostatné zabudnete.

Koľko rodičiek vám pošlú z inej nemocnice?

Veľmi veľa, môže to byť štvrtina. Posielajú nám prípady z Kramárov, z Ružinova, z celého Slovenska. Najkomplikovanejšie prípady končia u nás, a preto ideme do dlhov, lebo to nik nezaplatí. Je to problém. Sme najväčšie centrum, ale všetky neonatologické centrá sú preťažené – keď je plno, volá sa do Nových Zámkov a inde, či majú voľné miesto, a často nie je kam pacientku dať. Kapacity sú veľmi nízke.

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Veronika Folentová
 

Pozrite aj:

ŽENY – MATKY – TELÁ: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku
 
© N Press, 2016
Článok uverejnil portál DennikN.sk v rubrike Slovensko 17. 7. 2016 o 15:37 a Denník N 18. 7. 2016 v rubrike Rozhovor.