Lajčákov rezort spravil z ľudských práv torzo, tvrdia mimovládky

Aktuality.sk, 24. 6. 2014

Mal to byť kľúčový materiál, ktorý Slovensku zadefinuje, ako čo najlepšie ochrániť základné práva ľudí. A ako sa čo najlepšie svojich práv budú môcť domáhať. Hovoril o súdoch, inšpektorátoch práce, právach seniorov. A participovať na ňom mala občianska spoločnosť. Dnes z neho po trojročnej práce zostalo len torzo, tvrdia predstavitelia Rady vlády pre ľudské práva. Úloha vypracovať dokument, ktorý by identifikoval, kde má Slovensko v ľudskoprávnej oblasti problémy a ako zlepšiť vymáhateľnosť práv, prišla na vládny stôl v roku 2011. Po páde Radičovej vlády úlohu prebrala Ficova garnitúra. Tá ľudskoprávnu agendu presunula pod rezort zahraničných vecí.

Do prípravy sa pustili ako zástupcovia občianskej spoločnosti v rade, tak úradníci z konkrétnych ministerstiev. Po rokoch spolupráce a konsenzov mala každá oblasť svoj výstup. Diplomacia však v poslednej chvíli zmenila názor. K finálnej verzii sa organizácie a ministerstvá dostali 24 hodín pred pripomienkovým konaním. A nenašli v nej temer nič z toho, na čom roky pracovali. Presnejšie, vydebatované návrhy našli v prílohe.

„Celá energia teraz môže vyjsť nazmar,“ hovorí Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Podľa nej postup vlády pripomína situáciu, kedy jedna strana zadá úlohu druhej, aby upútala jej pozornosť.

Verejná mienka dnes stratégiu navyše vníma len cez tému tzv. gender ideológie. Spor o rodovocitlivú výchovu vedú zástupcovia konzervatívneho a liberálneho krídla. Podľa Kálmána Petőcza z Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku je však gro stratégie inde. „Hlavný spor je o to, aby tu lepšie fungovali ľudskoprávne inštitúcie, aby sa ľudia mohli efektívnejšie domôcť svojich vlastných práv. A tento spor prebieha medzi štátom, ktorý je garantom a tými, ktorým majú byť práva garantované,“ komentuje.

Čítajte viac

Stanislava Harkotová

Posted in 2014, Mediálny archív