Neurobila som nič zlé, len mám dve deti, hovorí žena, ktorú firma nechce zobrať späť po rodičovskej dovolenke

Denník N.sk, 6. 10. 2018

Zuzane sa narodili dve deti krátko po sebe a teraz je na rodičovskej dovolenke štvrtý rok. Mladšia dcéra má dva roky, ale Zuzana by už rada pracovala. To, že sa chcela vrátiť do práce ešte pred dovŕšením troch rokov dcéry, vedela Zuzana už dávno. Svoj zámer avizovala rok dopredu, aby sa firma vedela na jej príchod pripraviť.

Vtedy jej nápad vítali. Sľúbili jej, že sa túto jeseň bude môcť vrátiť. Medzitým sa však dozvedela, že zamestnanec, ktorý ju zastupuje, uzavrel pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Zuzane oznámili, že jej pracovné miesto už neexistuje a má počkať ešte rok, kým bude mať dcéra tri roky.

„Je predsa moja vec, kedy sa chcem vrátiť do práce. Na materskú dávku mám nárok najviac do troch rokov dieťaťa, ale to neznamená, že toľko rokov aj musím chcieť byť doma. Z profesionálneho hľadiska je rodičovská dovolenka tri roky nezmysel. Človek po takom čase zabúda, vypadne z pracovného tempa. Ja som doma už štvrtý rok a dlhšie už nechcem byť. Vo firme mi nepriamo dali najavo, že moja dcéra má len dva roky, tak môžem ešte rok ostať doma,“ vysvetľuje Zuzana.

Podľa Zuzany sa ženám po rodičovskej často stáva, že im zamestnávatelia rušia pracovné miesta, len aby sa ich „zbavili“. V takých prípadoch sú ženy nútené podliezť svoju latku profesionálne aj platovo, len aby mali nejakú prácu.

Keďže je Zuzana vo firme oficiálne ešte stále zamestnaná a čaká na ich rozhodnutie, nechcela vystupovať pod celým menom a nechcela ani zverejniť názov spoločnosti. Dlho sa bránila medializácii svojho príbehu, pretože verila, že jej zamestnávateľ dá slušnú ponuku.

Právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť vysvetľuje, že organizačná zmena sama osebe nemusí byť protizákonná. Podstatné však je, že zamestnávateľ musí zamestnankyňu po návrate do práce zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko, a ak to nie je možné, musí jej dať inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

„Zamestnankyne a zamestnanci vracajúci sa z rodičovskej dovolenky majú zároveň právo na všetky zlepšenia pracovných podmienok, ktoré by u nich nastali, ak by na rodičovskú dovolenku nešli. Ide napríklad o zvýšenie platu či akékoľvek iné zamestnanecké benefity, ktoré medzičasom dostali ostatní zamestnanci a zamestnankyne,“ vysvetľuje Debrecéniová.

Debrecéniová hovorí, že je právom každej zamestnankyne či zamestnanca rozhodnúť sa, či bude na rodičovskej tri roky alebo kratšie. Podľa Debrecéniovej existujú ženy, ktorých napĺňa možnosť ostať s dieťaťom doma čo najdlhšie. Zároveň sú aj také, ktorým práca chýba alebo sa do nej musia vrátiť kvôli peniazom. Tieto potreby sa nemusia vzájomne vylučovať.

„Netreba zabúdať ani na ženy, ktorých mzdové ohodnotenie – navyše často za ťažké alebo monotónne práce – je také nízke, že sa im neoplatí ísť do práce pred dovŕšením troch rokov veku dieťaťa, pretože náklady na škôlku či jasle dosahujú takmer výšku ich mzdy. Prípadne miesto v škôlke vôbec nedostanú, a tak jeden z rodičov, väčšinou žena, musí ostať doma.:

Debrecéniová poukazuje na to, že trojročná rodičovská dovolenka je v súčasnosti už v európskych štátoch ojedinelá. „Legislatíva, ktorá umožňuje trojročné rodičovské voľno, sa často pretavuje do spoločenských predstáv, že žena má byť s dieťaťom doma tri roky. Vytvára to silný spoločenský tlak najmä na ženy. Aj niektorí otcovia by radi ostali s dieťaťom doma, ale z rôznych dôvodov je to nerealizovateľné.“

Čítajte viac

Posted in 2018, Mediálny archív