Slovensku sa nechce oživiť kľúčový dokument

HNonline.sk, 23. 11. 2016

Komplexná medzinárodná stratégia v boji proti násiliu na ženách či kontroverzný, sporný a nejasný dokument? Istanbulský dohovor býva označovaný mnohými menami. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, no ďalšie dva podstatné kroky – ratifikácia a následná implementácia sú stále v nedohľadne. Dôvodom sú viaceré časti dohovoru, ktoré vyvolávajú búrlivé diskusie nielen medzi odborníkmi.

Každá desiata žena v Európe zažila, alebo zažíva psychické, fyzické, alebo sexuálne násilie zo strany partnera. Mnohé prieskumy poukazujú aj na to, že každá dvadsiata žena, či dievča bolo znásilnené. Viac ako 30 percent respondentiek zo Slovenska v prieskume agentúry Európskej únie pre ľudské práva uviedlo, že sa stali obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia zo strany muža či partnera. Odborníčky a odborníci dodávajú, že násilie zažíva viac ako 90 percent žien, čo poukazuje na jeho rodovú podmienenosť.

Jedným z cieľov takzvaného Istanbulského dohovoru je ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a navrhnúť právny rámec, politiku a opatrenia, ktoré by násiliu mohli predísť. Podľa ministerstva zahraničných vecí je dohovor ďalším medzinárodným štandardom v rámci ochrany a záruk ľudských práv. Vytvára taktiež právnu ochranu žien vystavených násiliu. „Definuje a kriminalizuje rôzne formy násilia voči ženám ako napríklad ženskú obriezku, či iné formy fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,“ dopĺňa hovorca rezortu zahraničia Peter Stano.

Slovenská vláda podpísala Istanbulský dohovor v máji 2011, no doposiaľ ho neratifikovala. Keďže jeho ratifikácia nie je pre kabinet prioritou, doposiaľ nenadobudol záväznosť, a teda nemá pre Slovensko žiadnu právnu silu. V rámci Rady Európy ho ratifikovalo a uviedlo do platnosti 22 členských krajín. Z okolitých štátov ho ratifikovalo len Rakúsko a Poľsko.

Slovensko malo pôvodne v pláne dohovor uviesť do života už v tomto roku, no termín sa posunul na roky 2016 až 2019. Koncom roka 2013 požiadal vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec o odklad procesu ratifikácie na podnet viac ako sto mimovládnych organizácií, ale i súkromných osôb z podnikateľského či cirkevného prostredia.

V dohovore je podľa nich problematická najmä terminológia. Pojmy ako rod, rodová identita, či rodovo podmienené násilie sú dôvodom, prečo sa viaceré cirkevné a konzervatívne organizácie postavili proti Istanbulskému dohovoru. Podľa právnej analýzy Milana Dilonga je práve pojem “rod” nejasný. V dohovore je totiž definovaný ako “súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre mužov a ženy.” Proti dohovoru sú aj viaceré katolícke organizácie, ale aj Konferencia biskupov Slovenska.

Právnička Janka Debrecéniová však upozorňuje na fakt, že Slovensko sa zaviazalo k dodržiavaniu viacerých dohovorov a dokumentov medzinárodného práva, ktoré rozlišujú medzi biologickým pohlavím a očakávaniami od mužov a žien a predstavami o nich, ktoré sú konštruované iba sociálne a kultúrne. Napríklad tzv. CEDAW, teda Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien požaduje od štátov, aby odstraňovali predsudky a iné praktiky založené na stereotypných úlohách mužov a žien, a výbor zriadený pri tomto dohovore rod priamo definuje.

Aj podľa ministerstva spravodlivosti sú tieto pojmy obsiahnuté v smerniciach Európskej únii aj vo verejných politikách Slovenska. Pojem rod nájdeme v antidiskriminačnom zákone aj v našej ústave a používa ho aj ústavný súd – napríklad pri kauze platov zdravotných sestier. Debrecéniová dodáva, že v právnom systéme nájdeme viacero ďalších právnych termínov ako napríklad “dobré mravy”, ktoré nie sú presne definované. Slovenská legislatíva teda podľa nej už dávno pozná pojem rod, či už vo vlastnom právnom poriadku alebo v medzinárodnom práve, ktoré je nadradené našim zákonom.

Politologička Adriana Mesochoritsová z občianskeho združenia Možnosť voľby vysvetľuje, že pojem rod nie je ničím novým, pretože je predmetom vedeckých disciplín a akademických diskusií už od 70. rokov. Podľa nej nám práve kategória rod pomáha bojovať proti násiliu. Ukazuje nám mocenské štruktúry a sociálne väzby. Jednoducho povedané, rod nám pomáha odhaliť mechanizmy, napríklad rodové stereotypy, ktoré vedú k násiliu v našej spoločnosti.

Čitajte viac

Daniela Mihóková, Viktória Pokorná

Posted in 2016, Mediálny archív