Z aktivistu politik: Riskuje nálepky aj to, že sa zašpiní

Aktuálne.sk, 20. 9. 2014

Angažujú sa v ochrane prírody, bojujú proti korupcii, snažia sa o tolerantnejšiu spoločnosť. Poukazujú na prešľapy mocných, organizujú protesty, pripravujú petície. Vyjednávajú s politikmi, pripomienkujú prácu úradníkov, ukazujú na tienisté stránky súdnictva. Svet aktivizmu však môže u niekoho po čase dospieť do štádia, že priväzovať sa pomyselne ku kmeňom stromov nestačí. A tak sa začne uchádzať o voličské hlasy. „Prosím, uvažujte, či aj vy sami by ste nemohli vojsť do politiky,“ odkazoval v nedávnom príspevku prezident Andrej Kiska. Pred voľbami, ktoré budú v novembri meniť zloženia mestských a obecných zastupiteľstiev, vyzval, že pokiaľ má niekto pocit, že fungovanie samosprávy treba zmeniť, má zájsť za poctivcom, ktorý by mohol daný stav zvrátiť a presvedčiť ho, aby kandidoval. Prípadne by mohol presvedčiť sám seba.

Podľa politológa Tomáša Koziaka je klíma pre nezávislých dobrá. „Je faktom, že sú v komunálnych voľbách čoraz úspešnejší. Ukazuje sa, že priestor pre ľudí, ktorí nie sú politici, no chcú v politike niečo zmeniť, tu je,“ komentuje.

Kandidát aktivista

Uchádzať o hlasy sa môže oplatiť tým, ktorí majú v regióne dobré meno. V tomto prípade plusové body môže nabrať napríklad kandidát, ktorý sa v meste či obci zapísal svojím angažovaním v kauze, do ktorej sa nechcelo pustiť ostatným.

Martina Paulíková zo Združenie Slatinka poukazuje na to, že sleduje viacero ľudí z mimovládnych organizácií, ktorí sa po rokoch snaženia v občianskych iniciatívach a združeniach rozhodli, že vstúpia do miestnej politiky a budú kandidovať za poslankyňu alebo poslanca. Ich kandidatúra však priniesla isté “ale“.

Riziko nálepky

„Ako náhle ohlásili kandidatúru, tak celé roky ich aktivít, snaženia sa a úspechov akoby boli zabudnuté a ich spolukandidáti, respektíve protivníci vyťahovali argumenty: Aha, tak to celý ten čas robil iba kvôli voľbám,“ hovorí Paulíková. Aktivisti, ktorí bežne vystupovali v médiách, zrazu podľa nej zmiznú z éteru, a každá ich nasledujúca aktivita, aj keď vo voľbách neuspejú, je onálepkovaná.

Riaditeľ centra Živica Juraj Hipš si myslí, že je však chybou pozerať sa skrz prsty na ľudí, ktorí do politiku vstúpiť chcú. „Je to taký malý slovenský fenomén. Na jednej strane nadávame na zástupcov ľudu v parlamente a veľakrát sa za nich oprávnene hanbíme, na strane druhej sme hneď podozrievaví, keď do politiky chcú vstúpiť ľudia, ktorí vykonali mnoho pozitívnych vecí,“ hovorí. Podľa neho je vstup občianskeho aktivistu do politiky rovnaký ako vstup podnikateľa, umelca či učiteľa. „V každej profesii sú ľudia, ktorých si môžeme vážiť a rovnako ľudia, ktorú sú skôr hanbou. Je dobré, ak podporíme tých prvých.“

Čítajte viac

Stanislava Harkotová

Pozrite aj:

Blížia sa voľby. Dá sa pred nimi u starostov vybaviť viac?

Posted in 2014