4 hlavné dôvody, prečo ako žena nebudete nikdy úspešná manažérka

Trend.sk, 4. 9. 2015

Napriek tomu, že nastáva „feminizácia manažmentu“, iba 2 % žien zastáva manažérsku pozíciu vo firmách Fortune 500. Avšak, stať sa manažérkou je jedná vec, uspieť druhá. Výskum ukazuje, že ak sa žena ocitne na vrcholovej pozícií, málokedy uspeje. Prečo je to tak?

Prvá vlna diskriminácie

Počet žien v líderských pozíciach je väčší než kedykoľvek v minulosti, no ženy sú aj naďalej veľmi sporadicky reprezentované na manažérskych miestach. Prvou príčinou je neviditeľná bariéra vytvorená manažérmi – mužmi, ktorá im bráni dosiahnúť takúto pozíciu, známa ako „glass ceiling“. Druhým dôvodom je fenomén známy ako „glass escalator“, ktorý pomáha a umôžňuje mužom napredovať v organizačných štruktúrach neporovnateľne rýchlejšie.

Navyše, ak sa žena dostane k vedúcej pozícií, je často pod drobnohľadom nielen členov danej organizácie, ale aj celej spoločnosti. Tu sa vynárajú otázky typu: „Aký je jej výkon v porovnaní s mužmi?“, „Ako sa darí jej i samotnej firme?“, alebo: „Sú ženy dobré na líderských pozíciach?“ Výskum, ktorý sa zaoberal danými otázkami ukázal, že manažérky:

Sú kritizované a kontrolovné viac ako muži.
Sú hodnotené oveľa slabšie ako muži na rovnakej pozícií.
Zamestnanci preferujú mužov ako vedúcich pracovníkov.
Veľká časť mužov na vedúcich pozíciach spochybňuje ženy ako manažérky.
Firmy, v ktorých ženy zastávajú vedúce pozície, vykazujú horšie výsledky, ako tie, v ktorých sú manažérmi výlučne muži.

A práve tento posledný výsledok viedol odborníkov v danej oblasti k zamysleniu sa, či je slabý výkon organizácie skutočným obrazom v individuálnych rozdieloch medzi mužom a ženou, alebo sú to len vedľajšie príznaky iných problémov. Tu vznikol argument, že po prvej fáze diskriminácie (i.e. glass ceiling a glass escalator), prichádza na pracovisku ďalšia fáza diskrimácie – „glass cliff“, s ktorou si ženy musia poradiť.

Druhá vlna diskriminácie

Glass cliff je situácia, v ktorej je žena síce zamestnaná na vedúcej pozícií, avšak, jej rola je spájaná s vysokým rizikom zlyhania, pretože sa organizácia nachádza v dlhodobej kríze. Keď k zlyhaniu dôjde, je to práve žena, ktorá je neprávom obviňovaná a kritizovaná za výsledok. Výskum tohto fenoménu potvrdzuje, že ženy zvyknú byť naozaj zamestnávané do riskatných pozícií, v ktorých je zvýšene riziko zlyhania.

Benevolentný sexizmus na pracovisku

Jedna z prvotných príčin glass cliff je, že benevolentní sexistickí muži (a ženy, ktoré sa prispôsobili týmto normám) vo firme sa aktívne usilujú znevýhodňovať ženy na vedúcich pozíciach a túžia vidieť ich zlyhanie. Ženy sú tak zamestnávané do pozícií, ktoré vyzerajú atraktívne a plné výziev, ale v skutočnosti sú riskantné a problematické. Jedinci, ktorí ponúkajú takúto prácu, sa snažia vytvoriť pocit, že žene robia v podstate službu a tá tak nemá možnosť odmietnuť.

Navyše, situácia, v ktorej nadriadení prijímajú ženu do manažérskej, ale zároveň podriadenej pozície, im častokrát dáva možnosť i príležitosť brániť žene v profesijnom raste. Táto situácia tiež chráni nadriadených pred obvinením z diskriminácie ako aj zabezpečuje to, že akékoľvek zásahy zo strany žien nenarušia hierarchiu organizácie.

„Pridelili mi riskantné úlohy s domnením, že ich môžem ešte zachrániť. Táto domienka v moje schopnosti bola založená na tom, že som žena a to mi dáva určitú výhodu.“
Manžérka, 35 rokov

Dynamika v skupine a uprednostňovanie

Ďalšou príčinou glass cliff môže byť vnútroskupinová diskriminácia vrcholových pracovníkov s tým, že atraktívnejšie a menej riskantné pozície sú obsadzované výlučne mužským pohlavím. V tomto prípade sú pozície, ktoré „vyvolení“ odmietnu, ponúknute členom organizácie, ktorí nepatria do danej skupiny. Toto uprednostňovanie udržuje status quo skupiny a redukuje možnosť ohroziť pozície vybrané pre mužov ženami, ktoré sa rozhodli stúpať po organizačnom rebríčku. Avšak, ak je žena nominovaná do manažérskej pozície počas organizačnej krízy a úpadku, mužské „obecenstvo“ si tak pripravuje obetného baránka pre prípad, že firma naozaj zlyhá.

„Stala som sa manžérkou projektu z „pekla“. Bola som povolaná do tejto pozície, aby som zlyhala? Neviem. Ale viem, že by to bolo iné keby som bola muž. Bola by som členkou starej chlapčenskej školy, ktorú oni medzi sebou udržiavali.“
Manažérka, 42 rokov

Čítajte viac

Peter Ulčin

Posted in 2015