Obhajcovia nenávistné e-maily už len vymazávajú

Pravda.sk, 27. 10. 2015

Na Slovensku vymazávanie nenávistných e-mailov patrí pomaly k bežnej rutine aktivistiek za práva žien, nadávajú im cez telefón, blokujú internetové stránky. „Zažívame to dlhé roky a hlavne v poslednom čase, ako sa stupňuje tlak konzervatívnych síl v spoločnosti, ktoré prišli s konceptom rodovej ideológie,“ potvrdzuje Adriana Mesochoritisová zo združenia Možnosť voľby.

Právnička Janka Debrecéniová hovorí, že samotné reči zo strany ľudí, ktorí pejoratívne hovoria o presadzovaní „rodovej ideológie“, nie sú pre ženské ľudskoprávne organizácie najvážnejší problém. Oveľa horšie je, ako na ne reaguje, či presnejšie nereaguje, vláda. „Konzervatívne nábožensky ideologické organizácie, ktoré sa snažia napríklad o potláčanie reprodukčných práv žien či o bagatelizovanie násilia páchaného na ženách, vláda neustále považuje za legitímny odborný hlas. A tým, ako ich prizýva na rôzne odborné stretnutia bez toho, aby jasne vyjadrila, že toto nie sú z hľadiska ľudských práv prijateľné koncepcie, podkopáva hodnoty, na ktorých sú ľudské práva žien postavené,“ upozorňuje Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Ženskoprávne mimovládky majú síce priestor chodiť na rôzne stretnutia, výbory a komisie, čím sa smerom k medzinárodným organizáciám vytvára dojem, že sa podieľajú na formovaní politík. V praxi sa však nijako neprejavuje, že by ich politici aj počúvali. „Vláda síce priamo nepovedala, že neratifikuje Istanbulský dohovor alebo že neprijme Národný program sexuálneho a reprodukčného zdravia, ale celé štyri roky hovorí, že to urobí až potom – teraz to musíme odložiť, lebo nie je konsenzus, financie alebo sa čaká na schválenie iného programového dokumentu, prípadne ponúkne inú výhovorku,“ pripomína Debrecéniová.

Hlavný problém je podľa nej v tom, že formálne sa síce deklaruje súhlas s konceptom rodovej rovnosti a ľudských práv žien, ale vnútorne politici a iní ľudia s rozhodovacími právomocami stoja skôr na strane rodových stereotypov a predstáv o tom, aké by mali byť úlohy žien. „Stereotypy sú také silné, že sú nimi opantaní aj tí predstavitelia moci, ktorí ich majú aj v zmysle medzinárodného práva povinnosť odstraňovať. Neexistuje tu vnútorné presvedčenie o právach žien, ktoré má niekto aj reálne napĺňať,“ poukázala Debrecéniová.

Upozorňuje tiež, že popri nedostatku politickej vôle prijímať potrebnú legislatívu chýba aj vzdelávanie o ľudských právach žien, fungujúce a finančnými a ľudskými zdojmi kryté politiky a programy, či mechanizmus podpory ženských mimovládnych organizácií.

Slovensko je podľa nej mocensky konzervatívna krajina. „Donekonečna počúvame floskulu o tom, že chránime našu kultúru a tradície, ale treba otvorene povedať, že našou kultúrou a tradíciami sú v podstate sexizmus a patriarchát. A vo všeobecnosti volanie po kultúre a tradíciách slúži snahám o udržanie patriarchálnej moci,“ dodáva Debrecéniová.

Komisár Muižnieks upozorňuje, že v mnohých krajinách sa obhajcovia práv žien stretávajú so zastrašovaním, hrozbami, ohováraním a útokmi.„Čelia špecifickým prekážkam, keď spochybňujú patriarchálne hodnoty, sexistické stereotypy a tradičné vnímanie rodových úloh. Môžu byť zobrazovaní ako ničitelia rodiny a národných tradícií alebo ako agenti toho, čo sa pejoratívne označuje ako rodová ideológia,“ uvádza sa vo výzve komisára.

Komisár vyzval štáty na urýchlenú ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu. Slovensko ho síce podpísalo, ale vláda jeho ratifikáciu pred dvoma rokmi odložila s tým, že treba v spoločnosti hľadať konsenzus. Splnenie tejto úlohy si naplánovala do 30. júna 2016, teda na obdobie po voľbách.

Čítajte viac

Daniela Balážová

Pozrite aj:

Remove obstacles to the work of women´s rights defenders (EN) – blog komisára RE pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa

Posted in 2015, Mediálny archív