Diskriminačne prepustená odborníčka z NLC sa po 10 rokoch môže vrátiť do práce
ODZ, 19. 7. 2019
11. júla 2019 doručil Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok, v ktorom opätovne potvrdil, že výpoveď, ktorú dalo Národné lesnícke centrum v roku 2009 Viere Petrášovej, špičkovej odborníčke v oblasti lesníctva, je neplatná. Jedným z dôvodov neplatnosti výpovede bola diskriminácia z dôvodu pohlavia. O prípade rozhodoval senát v zložení Štefana Baláža, Ivice Hanuskovej a Alexandra Mojša. Vieru Petrášovú v konaní zastupovalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť. Docentka Petrášová pracovala v Národnom lesníckom centre (NLC), štátnej príspevkovej organizácii, od roku 1980. Počas jej pôsobenia u svojho zamestnávateľa sa jej podarilo dosiahnuť vysokú vedeckú kvalifikáciu, ale aj to, že ako jediná spomedzi všetkých zamestnancov a zamestnankýň NLC bola znalkyňou pre všetky odvetvia lesníctva. V interných hodnoteniach zamestnávateľa sa umiestňovala na najvyšších priečkach.
V roku 2003 ako prvá žena na Slovensku vyhrala proti svojmu zamestnávateľovi antidiskriminačný spor. V roku 2009 sa s ním začala súdiť znova.
Na súd sa v roku 2009 obrátila po tom, čo v marci toho istého roka dostala od svojho zamestnávateľa výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Výpovedi predchádzali viaceré udalosti, ktoré začali nepredložením dvoch projektov Viery Petrášovej donorskej organizácii zo strany NLC. Petrášová projekty vypracovala na základe skôr schválených projektových zámerov. NLC Petrášovej projekty nepredložilo napriek tomu, že sa tým samo pripravilo o viac ako 4 milióny korún (cca 130 tisíc eur) a napriek tomu, že predložilo podobný projekt jej menej vzdelaného a menej skúseného mužského kolegu. K nepredloženiu projektov prišlo po tom, čo sa generálnym riaditeľom NLC stal muž, ktorého Petrášová pár rokov predtým vystriedala na poste generálnej riaditeľky jednej zo sekcií ministerstva pôdohospodárstva. Po nepredložení svojich projektov sa Petrášová snažila predkladať ďalšie projekty, avšak NLC na jej snahy nijako nereagovalo. Krátko nato jej navrhlo zmenu pracovnej zmluvy, ktorou by sa zhoršili jej pracovné podmienky vrátane mzdového ohodnotenia. Návrh na zmenu odôvodnilo NLC paradoxne tým, že Petrášová nemá projekty, ktoré by samostatne koordinovala. Keďže Petrášová považovala takéto zaobchádzanie za diskriminačné, na zmenu pracovnej zmluvy nepristúpila. Následne dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti.
Petrášová považovala túto výpoveď za diskriminačnú, a teda neplatnú, a obrátila sa na súd. Okresný súd vo Zvolene jej dal za pravdu, krajský súd v Banskej Bystrici jeho rozhodnutie potvrdil a 16. júla po desiatich rokoch Viera Petrášová opäť nastúpila do práce.
„Cítim určité zadosťučinenie, ale nik mi nevráti čas, ktorý som bola bez práce alebo vykonávala menej platenú prácu viac ako sto kilometrov od svojho bydliska a rodiny. Stratila som desať aktívnych rokov, kedy som namiesto pocitu sebarealizácie pri riešení lesníckych politík a uspokojenia z práce zažívala neustálu frustráciu z nekonečného boja s mojím zamestnávateľom, presviedčala, že nie som „konfliktný človek“, ale sa iba domáham svojich práv, a kedy som svoju energiu míňala na súdne konanie. Týmto rozhodnutím sa navyše ani zďaleka nekončí proces nápravy voči mne“, uviedla samotná Petrášová. Na súdoch stále prebieha konanie o náhrade mzdy za celé obdobie od roku 2009 až doposiaľ. Petrášová sa rovnako stále súdi aj o peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy.
Ako informovala právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktorá bola poverená zastupovaním Viery Petrášovej, okresný súd vo Zvolene výpoveď prvýkrát označil za neplatnú už v roku 2012 a krajský súd v Banskej Bystrici v roku 2013 jeho rozhodnutie potvrdil. Oba súdy sa však odmietli zaoberať diskriminačnými aspektmi výpovede a jej neplatnosť konštatovali iba v spojení s inými dôvodmi. Najvyšší súd však v roku 2015 konštatoval, že diskriminácia je dôvod neplatnosti výpovede ako každý iný a ak ju žalobkyňa tvrdí, súd sa ňou musí zaoberať. Okresný súd vo Zvolene sa teda výpoveďou Petrášovej zaoberal opakovane a v roku 2017 už neplatnosť výpovede skonštatoval aj v spojení s diskrimináciou. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 23. mája 2019, krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie potvrdil a s argumentáciou okresného súdu sa stotožnil v plnom rozsahu. Podotkol, že rozhodnutie je presvedčivé a pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a spravodlivé.
Krajský súd sa stotožnil so všetkými argumentmi zvolenského okresného súdu. Ten vo svojom rozhodnutí napríklad uviedol, že samotná výpoveď bola vyústením viacerých diskriminačných aktov NLC voči Petrášovej ako žene, pracujúcej navyše v odvetví, v ktorom je vo vedeckých a riadiacich pozíciách málo žien. V nepredložení jej projektov za situácie, v ktorej projekt jej mužského kolegu predložený bol, videli konajúce súdy o. i. priamu diskrimináciu. Súdy identifikovali aj viaceré prejavy obťažovania ako osobitnej formy diskriminácie, ktorého sa NLC voči Petrášovej dopustilo napríklad tým, že jej pri výpovedi ako „inú vhodnú prácu“ ponúkali prácu montážničky. Tá by spočívala v jednoduchých manuálnych prácach a postačovalo by na ňu stredoškolské vzdelanie. Oba súdy tiež poukázali na porušenie kolektívnej zmluvy, podľa ktorej sa výpoveď pri organizačných zmenách mala posudzovať diferencovane podľa schopností a dosahovaných výsledkov – čo sa v prípade Petrášovej nestalo. Zvolenský okresný súd skonštatoval, že hoci takéto ustanovenie kolektívnej zmluvy môže v princípe slúžiť na predchádzanie diskriminácii, môže sa tak diať len vtedy, ak je dodržiavané.
Porušenie povinnosti prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou však súdy videli aj v ďalšom konaní NLC – napríklad v nevysporiadaní sa so sťažnosťou na diskrimináciu, ktorú Petrášová adresovala NLC ešte v roku 2009, či v tom, že hoci Petrášová už v roku 2003 uspela na súde s antidiskriminačnou žalobou voči svojmu zamestnávateľovi, ten nepreukázal, že by následne prijal opatrenia, ktorými by diskriminácii predchádzal.
Debrecéniová pripomína, že v oblasti pracovných podmienok je množstvo šedých zón, v ktorých na Slovensku dochádza k masívnej rodovej diskriminácii. Výnimkou podľa nej nie sú ani zamestnávatelia vo verejnej sfére vrátane vedeckovýskumných inštitúcií. „Patrí sem rozhodovanie o mnohých pracovných príležitostiach, napríklad kto a za akých podmienok bude predkladať či koordinovať rôzne projekty, ale aj rozhodovanie o konkrétnych úlohách, mzdových podmienkach, účasti na zaujímavých pracovných cestách či o pracovných benefitoch. Zamestnávatelia tiež väčšinou nijako nereflektujú svoju zákonnú povinnosť prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a nerealizujú opatrenia na to, aby diskriminácii predchádzali. Je preto veľmi povzbudivé, že konajúce súdy sa uvedenými aspektmi práva na rovné zaobchádzanie zaoberali“, uviedla.
Ďalšie informácie:
Mgr. Janka Debrecéniová, MJur. – debreceniova@odz.sk
Pozrite aj:
Identifikačné údaje jednotlivých rozsudkov:
- Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/11/2010-818 zo dňa 17. 3. 2017, v znení opravného uznesenia sp. zn. 7C/11/2010-896 zo dňa 28. 4. 2017
- Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16CoPr/4/2017-1004 zo dňa 23. 5. 2019
