Prečo je život pracujúcich matiek ťažký

Žena.SME.sk, 1. 12. 2015

Možnosť rodičovskej dovolenky využíva 1 % mužov a 99 % žien. „Náš štát nijako systematicky nezohľadňuje to, že ženy sa často starajú o deti samy. Jedna z mála situácií, kde je to zohľadnené, je dĺžka materskej dovolenky a súvisiace príspevky, ktoré sa vyplácajú o tri týždne dlhšie. To však nie je výrazná systémová pomoc a je to veľmi alarmujúce,“ upozorňuje Janka Debrecéniová.

Ženy na Slovensku zápasia s problémom rodovej diskriminácie v zamestnaní. Tá sa intenzívne prejavuje aj v prípade, keď žena preruší zamestnanie pre materskú či rodičovskú dovolenku. Po jej skončení je často nežiaduca v pôvodnom zamestnaní alebo má problém nájsť si novú prácu.

Podľa právničky Janky Debrecéniovej z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť na Slovensku rastie priepasť v zamestnanosti žien a mužov v reprodukčnom veku, konkrétne od 25 do 34 rokov. „Zamestnanosť matiek s deťmi vo veku 20 až 49 rokov v porovnaní s rovnako starými bezdetnými ženami klesá približne o 30 %. Na druhej strane u rovnako starých otcov s deťmi, v porovnaní s ich bezdetnými vrstovníkmi zamestnanosť rastie o 12 %. Pozícia mužov s deťmi sa teda na trhu práce posilňuje, kým pozícia žien – matiek sa naopak veľmi oslabuje. To má dlhodobé negatívne dosahy na kariérny rast žien, ich celkové spoločenské uplatnenie a spoločenský status, ale aj na ich ekonomickú situáciu vrátane dôchodkového zabezpečenia. Odráža sa to aj na ich nezávislosti vrátane autonómie v partnerských vzťahoch,“ upozorňuje na alarmujúci stav Janka Debrecéniová.

Čo trápi zamestnané matky na slovenskom trhu práce:

1. Neexistuje otcovská dovolenka

„V Nórsku to funguje tak, že ak si otec nevyčerpá otcovskú dovolenku, prepadne mu. Príspevok za túto dovolenku sa rovná platu, takže mužov to motivuje participovať na výchove dieťaťa. V takto fungujúcich krajinách sa to odráža aj na vzťahu partnerov, dokonca aj miera rozvodovosti je nižšia,“ vysvetľuje Janka Debrecéniová. Na Slovensku však nie je možné deliť sa s partnerom o materskú dovolenku tak, že by každý z partnerov chodil do práce na nižší úväzok a časť príjmu by sa im kompenzovala zo sociálneho poistenia.

2. Bez platenej práce

Ak si rodičia rovnomerne delia starostlivosť o dieťa, žena má možnosť venovať sa čiastočne aj platenej práci. Ženy zamestnankyne na Slovensku však nemajú možnosť dosahovať príjem z práce počas materskej dovolenky. „Toto nastavenie ženy úplne nezmyselne oberá o pracovné zručnosti a možnosť dosahovať príjem, čo v dlhodobom horizonte negatívne poškodzuje všetky zúčastnené strany – samotné ženy a ich rodiny, zamestnávateľov, ale aj štát,“ upozorňuje odborníčka.

3. Kam dať deti počas práce?

„V súčasnosti je často veľký problém dostať deti do veku troch rokov do akéhokoľvek verejného zariadenia. Zostávajú potom iba súkromné zariadenia alebo osoby poskytujúce starostlivosť na komerčnej báze. Im potom patrí príspevok na starostlivosť o dieťa do výšky 230 €, od roku 2016 do výšky 280 €, maximálne však len do troch rokov. Príspevok sa zariadeniam vypláca ako alternatíva k rodičovskému príspevku. Tým, že často nestačí na pokrytie celej úhrady za starostlivosť, je táto forma podpory zo strany štátu fakticky nedostupná pre ženy s nízkymi príjmami. Navyše škôlky často neprijímajú deti staršie ako trojročné, najmä pokiaľ je žena na rodičovskej dovolenke s ich mladším súrodencom. Je to, samozrejme, porušenie antidiskriminačného zákona,“ hovorí Janka Debrecéniová.

Diskriminácia po návrate do práce

„Často sa stáva, že je už počas materskej či rodičovskej dovolenky vykonštruovaná organizačná zmena, ktorá ženu znevýhodňuje alebo sa na zamestnankyňu po návrate do práce vyvíja taký tlak, že sama odíde z práce. To, samozrejme, nie je legálne. Ženy v mnohých prípadoch podpíšu zmenu, ktorou ich zamestnávateľ po návrate z materskej dovolenky znevýhodnil alebo degradoval zo strachu o stratu práce. To, že to podpíšu, však nijako nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za znevýhodňujúce konanie,“ poúča právnička.

Čítajte viac

Posted in 2015, Mediálny archív