Aktívne starnutie: Nevyužitý potenciál starších ľudí
EurActiv.sk, 11. 1. 2017
Fakt, že spoločnosť starne znamená pre verejné politiky obrovskú výzvu. Slovensko bude mať do roku 2050 najstaršiu populáciu v EÚ, koncept aktívneho starnutia je u však nás stále skôr na papieri.
V roku 2060 bude takmer tretina obyvateľstva EÚ vo veku nad 65 rokov. Počet ľudí nad 80 rokov sa má takmer strojnásobiť na úroveň 12 %. Logickým dôsledkom je citeľne menej ľudí produktívnom veku, resp. vo veku ktorý dnes s chápeme ako produktívny. Toto reálne ohrozuje fungovanie dôchodkového systému, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Hoci tento problém zasahuje do takmer všetkých verejných politík, horizontálne tomu hovoríme politiky alebo koncept aktívneho starnutia.
Primárne ide o snahu, aby mali ľudia svoj život pod kontrolou tak dlho ako to je len možné, najmä v staršom veku, z hľadiska fyzického a duševného zdravia, nezávislosti (alebo dostupnosti starostlivosti ak ju potrebujú), sociálnych vzťahov a fyzického prostredia. Inými slovami, snažiť sa o to, aby sa ľudia aktívne podieľali na spoločenskom a ekonomickom živote, a bojovať s tými faktormi, ktoré v tom bránia.
Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami
Rok 2012 bol v EÚ celý venovaný téme aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (ERAS 2012). Mal upozorniť spoločnosť a rozhodovateľov, že s demografickou zmenou je kľúčové zamýšľať sa nad postavením starších ľudí v spoločnosti a schopnosti využívať ich znalostný, pracovný a ľudský potenciál.
V rámci tohto roku sa na Slovensku realizoval jeden z mála výskumov o živote a postojoch staršej generácie (Inštitút pre verejné otázky: Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie) V roku 2013 vydalo IVO v rámci rovnakého výskumného projektu podporeného Úradom vlády monografiu Štvrtý rozmer tretieho veku.
Prekážky
Jeho najvšeobecnejší záver znel, že plnému uplatneniu potenciálu seniorov bránia bariéry štrukturálnej povahy aj individuálne prekážky. Ukázal, že najsilnejšou bariérou je negatívne vnímanie verejnosti a to, že vek je najsilnejším dôvodom diskriminácie na Slovensku. Hodnotenie prínosu starších ľudí je nižšie ako priemer v EÚ.
Slovenských dôchodcov najviac subjektívne trápi zdravie, ktoré vplýva na všetky ostatné oblasti života. Ďalej je to sociálna a ekonomická situácia, ktorá sa po odchode do dôchodku spravidla zhoršuje, pričom špeciálne zraniteľné sú ženy (vo vekovej skupine nad 65 je napríklad 2,5 násobne vyššie riziko ohrozenia chudobou).
Pokiaľ ide o vnímanie seniorov spoločnosťou, až tri štvrtina pokladá šance a postavenie štarších ľudí za horšie. Verejnosť vníma mieru diskriminácie starších ľudí najmä na trhu práce, v zdravotníctve a na úradoch a v službách. Prieskum odhalil aj nepríjemný trend rastúcej tolerancie diskriminácie starších ľudí. „Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších,“ konštatovali závery výskumu.
Ukázal aj to, že aktívne starnutie je pomerne neznámy koncept. Predstavu, že by mali ľudia pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku alebo že by sa mali aktívne angažovať politicky zdieľa menej ako polovica ľudí. Samotní seniori hovoria o vyčerpanosti, zlom zdravotnom stave a potrebe venovať sa starostlivosti o iných členov rodiny. Pokiaľ ide o účasť na politickom živote, tá je skôr vlastná pracujúcim dôchodcom a dôchodcom s vysokoškolským vzdelaním.
Stredná dĺžka života sa na Slovensku síce zvyšuje ale je nižšia ako európsky priemer u žien aj u mužov. V strednej dĺžke života v zdraví je rozdiel oproti priemeru až 10 rokov. Môže za to nedostatok, pohybu, zlé stravovanie, škodlivejšie životné prostredie a väčší stres. Slováci sa aj subjektívne cítia byť „starými“ skôr ako v krajinách západnej Európy. Za začiatok staroby považujeme v priemere vek 57,7 rokov, kým, európsky priemer je 63,9. Najlepšie je na tom Holandsko s vekom 70,4 rokov. Napriek tomu, že sa ženy dožívajú dlhšieho veku, spoločnosť je presvedčená, že do staršieho veku prichádzajú skôr ako muži, čo má za následok vyššiu toleranciu k diskriminácii na báze veku.
Ak sa pozrieme na trh práce, odborníci si v rámci výskumného projektu všimli, že pri platovom ohodnotení neexistuje na Slovensku princíp seniority. Staršie skupiny zarábajú menej, plat kulminuje už vo veku 30 až 39 rokov. Zamestnávatelia uznávajú kvality starších pracovníkov ako je dobrá pracovná disciplína a lojalita, chýba im ale pružnosť reakcií, vnímajú horší zdravotný stav a menej záujmu o učenie sa nových vecí. Výrazná väčšina zamestnávateľov neuplatňuje opatrenia na vychádzanie v ústrety starším. Niektorí sa dokonca obávajú, že by to mohlo byť vnímané ako diskriminácia voči mladším.
Staroba je tak na Slovensku obdobie života, kedy sa človek skôr uzatvára do rodinného a súkromného sveta. V západných krajinách je to naopak čas aktivizácie vo verejnom a spoločenskom živote. „Pre úspech konceptu aktívneho starnutia platí to, čo pre osud všetkých nových ideí vo všeobecnosti: nádej na skutočný pozitívny účinok majú najmä vtedy ak sa ich chopia osobnosti, ktoré v ne veria, naplno sa vkladajú do ich presadzovania a dokážu o ich účinnosti presvedčiť aj iných, Táto výzva stojí aj pred slovenskými politickými, ekonomickými a vzdelávacími elitami a prakticky pred všetkými aktérmi nášho spoločenského života,“ píše v publikácii IVO.
Zuzana Gabrižová
© I-Europa, 2017
Článok uverejnil portál EurActiv.sk 11. 1. 2017 v rubrike Sociálna politika/Fokus.
