Bez diskriminácie získame viac
Changenet.sk, 27. 7. 2012
Právo na rovnosť – i napriek tomu, že je na Slovensku dobre ukotvené v zákonoch – sa nestretáva s ováciami, ako to naopak býva pri mnohých populistických (i keď dobre znejúcich, ale povrchných) témach. Združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, jeho členky a členovia sa dlhodobo snažia v tejto oblasti šíriť osvetu. Záujem zo strany ľudí, organizácií a firiem však zatiaľ nie je taký veľký, ako by si táto téma zaslúžila.
Minulý mesiac sme sa zúčastnili školenia o význame prevencie diskriminácie s dôrazom na uplatňovanie práva na rovnosť, ktoré usporiadalo občianske združenie Občan demokracia a zodpovednosť. Lektorsky ho pripravila a viedla JUDr. Daniela Lamačková z Právnickej fakulty v Košiciach, s ktorou združenie dlhodobo spolupracuje.
Diskriminácia je pojem, ktorý sa v mysliach mnohých z nás spája najmä s určitými špecifickými skupinami ľudí (napr. etnicky a kultúrne odlišnými spoločenstvami), ktorých práva nie sú rešpektované alebo sa im inak deje nespravodlivosť. Nerovné zaobchádzanie však nemusí nutne znamenať hrubé a očividné porušovanie základných ľudských práv. Práve naopak, často nadobúda omnoho rafinovanejšie podoby. Sú tak hlboko zakorenené v spoločnosti, v ktorej žijeme, že máme tendenciu ich nevidieť, nevnímať. Prejavy diskriminácie mylne považujeme za úplne prirodzené a nezamýšľame sa nad tým, že by mohli byť pre niekoho problémom. Ide o prejavy nerovného zaobchádzania, ktoré sú spoločensky omnoho viac „akceptované“.
Vzdelávací kurz bol predovšetkým určený manažérkam a manažérom firiem a verejných inštitúcií – čiže zamestnávateľom. O diskrimináciu v zamestnaní a v povolaní ide, ak je niekto znevýhodnený pri prijímaní do zamestnania ako aj v priebehu pracovného procesu (odmeňovanie, benefity, firemné akcie, vzdelávanie atď.) z dôvodu pohlavia, etnicity, náboženstva, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia, politického či iného zmýšľania, sociálneho alebo iného pôvodu.
Diskriminačné správanie v pracovnom procese môže mať viacero foriem, ktoré sú opísané v antidiskriminačnom zákone. Najľahšie identifikovateľná je priama forma diskriminácie, ku ktorej dochádza pri zjavnom znevýhodňovaní ľudí na základe vyššie popísaných dôvodov. Za priamu diskrimináciu by sa dalo považovať, ak by nebol napríklad prijatý muž za učiteľa v škôlke s odôvodnením, že na tejto pozícii môžu byť len ženy.
Ťažšie rozpoznateľnou formou diskriminácie jediskriminácia nepriama. Môže to byť nejaký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo aj zaužívaný postup, ktorý bez objektívnej príčiny znevýhodňuje nejakého človeka alebo určitú skupinu ľudí, hoci na prvý pohľad nie je proti nikomu namierený. Ak napríklad firma poskytuje školenia a iné výhody len tým, ktorí pracujú na plný úväzok, navonok sa zdá, že tento postup nie je diskriminačný. V praxi však na polovičný úväzok pracujú takmer výlučne ženy (napríklad aj preto, aby sa starali o deti alebo iných členov rodiny), preto hovoríme o nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia. Môže to byť napríklad požiadavka zamestnávateľa/zamestnávateľky, že uchádzač či uchádzačka o zamestnanie musia mať skončený konkrétny študijný odbor na istej škole, ktorú otvorili len pred pár rokmi. Automaticky sú tak vylúčení starší uchádzači a staršie uchádzačky, hoci majú možno rovnako kvalitné vzdelanie a navyše prax v odbore. To, že daná firma preferuje absolventov a absolventky jednej konkrétnej školy, je ale slabý argument na to, aby ospravedlnil nerovnaké zaobchádzanie.
Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je jednou z foriem diskriminácie aj obťažovanie. O obťažovaní hovoríme vtedy, keď niekto s človekom zaobchádza nepríjemne, urážlivo, ponižujúco, lebo má nad ním moc alebo právomoci rozhodnúť o veciach dôležitých pre jeho život. Príkladom sexuálneho obťažovania môžu byť sexistické poznámky, urážlivé vtipy, popiskovanie či dotyky, ktoré sú konkrétnej osobe nepríjemné a pociťuje ich ako ponižujúce. Môže ísť o vedúceho, ktorý pravidelne dáva svojej podriadenej návrhy, aj napriek tomu, že ona si to neželá.
Zákon postihuje aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Je teda protiprávne niekomu prikazovať, aby iného človeka diskriminoval alebo ho/ju na takéto správanie nahovárať. Takisto zákon chráni pred neoprávneným postihom (potrestaním) toho/tej, kto sa sťažuje na diskrimináciu na kompetentných miestach alebo sa obráti na súd so žalobou, prípadne svedčí v prospech niekoho, kto bol diskriminovaný. Ak by sa teda pracovníčky zastala jej kolegyňa a dosvedčila by na súde, že s ňou zaobchádzali v práci diskriminačne, prípadne, že ju vedúci obťažoval, a za to by jej napríklad znížili prémie, ide zo strany firmy opäť o protiprávne konanie zakázané antidiskriminačným zákonom.
Je známe, že najväčším kapitálom každej firmy sú spokojní zamestnanci a zamestnankyne. V súlade s týmto poznatkom je budúcnosťou prístupu k firemnej kultúre nediskriminujúca a motivujúca pracovná atmosféra podporujúca sebarealizáciu, rešpektujúca slobodu, vyžadujúca zodpovednosť a zároveň vítajúca pestrosť a rozmanitosť ľudí v tíme, nielen vo vonkajšom vzhľade či kultúrnom zázemí, ale i v postojoch a názoroch. Na základe viacročných skúseností zahraničných firiem a organizácií, ktoré uplatňujú vytváranie takejto pracovnej atmosféry, je zrejmé, ženediskriminovať sa naozaj oplatí. Hoci zvnútornenie takýchto hodnôt vyžaduje spočiatku viac námahy, výsledkom sú spokojné zamestnankyne a zamestnanci, ktorí nevykonávajú svoju prácu len ako povinnosť, ale prinášajú osobnú zaangažovanosť a pridanú hodnotu, ktorá je pre firmu neoceniteľná.
Naša účasť na školení združenia Občan, demokracia a zodpovednosť nám prinieslo nielen nové poznatky, ale aj nové výzvy. Okrem iného nás, mladých ľudí, stavia zoči voči zodpovednosti vytvárať zo sveta lepšie miesto pre život a prispievať k vytváraniu takej spoločnosti, v ktorej akceptovanie rôznorodosti nebude len hypotézou či želaním, ale realitou v ktorej budeme žiť.
Mária Cíbiková, Naďa Kozáková
Pri tvorbe textu boli použité informácie z portálu www.diskriminacia.sk a informačnej brožúry Čo (ne)vieme o diskriminácii autorky Janky Debrecéniovej, Občan a demokracia, Bratislava, 2006.
Článok uverejnil portál Changenet.sk 27. 7. 2012 v rubrike Ľudské práva / Aktuálne.
