Činnosť inšpektorátov práce

Výskumy uskutočnené v SR a EÚ pravidelne potvrdzujú enormný výskyt diskriminácie v oblasti trhu práce na základe mnohých zakázaných dôvodov (pohlavie, vek, etnicita, farba pleti, zdravotné postihnutie atď.) a vo všetkých fázach či aspektoch pracovnoprávnych vzťahov (prijímanie do zamestnania, odmeňovanie, pracovný čas, pracovné podmienky, vzdelávanie zamestnancov a zamestnankýň, prepúšťanie atď.). Inšpektoráty práce ako orgány štátu sú povinné efektívne potláčať diskrimináciu na trhu práce. V zmysle smerníc EÚ majú okrem iného aj prijímať sankcie, ktoré budú „efektívne, primerané a odstrašujúce“.Túto úlohu však nezvládajú. Svedčia o tom aj aktuálne správy Národného inšpektorátu práce (NIP) aSlovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) k tejto problematike.

 

Problém diskriminácie považujú v podstate za marginálny, v zriedkavo identifikovaných prípadoch porušení zákona namiesto primeraných a odstrašujúcich pokút ukladajú iba povinnosť napraviť protiprávny stav, diskriminované osoby odkazujú na súdne konania. Dokonca väčšinu prípadov diskriminácie riešili ako reakcie na podnety, a nie z vlastnej iniciatívy. Inšpektoráty práce samy priznávajú, že o diskriminácii nemajú dostatočné vedomosti a chýbajú im skúsenosti s jej preukazovaním. Všetky tieto aj iné skutočnosti naznačujú, že v inšpekcii práce v oblasti (anti)diskriminácie je potrebné urobiť viaceré systémové zmeny.

 

Ťažiskom tejto časti projektu je preto vzdelávanie inšpektoriek a inšpektorov práce v oblasti (anti)diskriminácie a identifikovanie systémových nedostatkov v oblasti inšpekcie práce. Aby sa zlepšilo fungovania inšpektorátov práce pri presadzovaní zásady rovnakého zaobchádzania, informujeme o nich relevantných aktérov a aktérky – napr. vo vláde, v tvorbe legislatívy a politík a pod.