head2.png

Čisto mužská vláda by bola v Nórsku škandál

rod_rovnost_3g

EurActiv.sk, 24. 11. 2014

Na Slovensku sa nad tým nikto ani nepozastavil, všíma si veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku v rámci diskusie o politikách rodovej rovnosti.

Mieru pokroku jednotlivých krajín sveta vo vyrovnávaní rodových rozdielov v rôznych oblastiach života hodnotí napríklad Global Gender Gap Index. Spomedzi 141 krajín v rebríčku sa Nórsko v roku 2014 umiestnilo na tretej priečke. Pre porovnanie, Slovensku patrí 90. miesto.

Absencia žien v istých rolách nás nevyrušuje

Veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku, Inga Magistad, hovorí, že sa k dnešnej situácii krajina prepracovala postupne. „Základné ľudské práva sú úplná báza, cítili sme ale, že chceme viac,“ hovorí.

Okrem skorého volebného, dedičského práva a antidiskriminačných zákonov bola zlomom vláda premiérky Gro Harlem Brundtlandovej v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. Bola to jedna z prvých vlád, kde mali ženy takmer polovičné zastúpenie. Odvtedy sa z toho stala tradícia, hoci to nijaký zákon neprikazuje. Ak nemáme polovicu žien vo vláde, je vyšší počet žien, štátnych tajomníčok, vysvetľuje diplomatka. Prevláda o tom skrátka spoločenský konsenzus.

“Nič som ale nevidela na Slovensku v novinách o tom, že teraz (po odvolaní ministerky Zuzany Zvolenskej, pozn. red.) nemáte vo vláde žiadnu ženu. V Nórsku by si to nikto nedovolil, bol by z toho škandál,“ hodnotí Magistad.

Kvóty v biznise

Nórsko sa tiež zviditeľnilo zákonom o systéme kvót v správnych radách firiem. Podobnú legislatívu práve zvažuje EÚ, stále je v legislatívnom procese. Európsky parlament ju už väčšinou schválil, čaká sa na stanovisko Rady.

Firmy mali v Nórsku na prispôsobenie sa kvótam 3 roky, podľa veľvyslankyne takmer všetci hovorili, že je to nemožné. “Zdá sa, že nakoniec tie kvalifikované ženy našli, aj keď je pravda, že mnohé ženy sedia vo viacerých správnych radách,“ približuje veľvyslankyňa.

Faktom je podľa nej aj to, že nie všetky správne rady predtým fungovali dobre, ich členovia sa nepripravovali na stretnutia, ženy aj v tomto priniesli pozitívny efekt. Na druhej strane kvóty neviedli k samovoľnému zvýšeniu počtu žien na postoch riaditeľov alebo CEOs. Ženy jednoducho objektívne chcú mať viac voľného času, domnieva sa veľvyslankyňa.

Komplexný prístup

Krajina má podľa nej komplexnú stratégiu, ako angažovať ženy do socioekonomických vzťahov. Hlavný motív tohto prístupu je, že ak je žena nezávislá ekonomicky, pomáha to jej rovnoprávnemu postaveniu aj v iných oblastiach.

Vrcholoví politici tému živia a hovoria o tom, že rovnosť pohlaví je nie len ľudské právo ale je to aj ekonomicky zaujímavé.

Od toho sa odvíjajú politiky v oblasti materskej dovolenky, ktorá je dlhší čas plne alebo takmer úplne preplácaná. Podporuje sa zdieľanie rodičovských povinnosti, vyčlenené sú týždne rodičovskej dovolenky len pre mužov, pričom ak si ju muž nevyberie, nárok prepadá.

Veľvyslankyňa vyzdvihuje význam modelov v spoločnosti. V Nórsku sa napríklad ministri v úrade nerozpakujú odísť na 3 mesiace na rodičovskú dovolenku, zatiaľ čo iný člen vlády preberie ich agendu.

Stanovená je aj maximálna cena za škôlku, čo má tiež uľahčiť ženám návrat do práce, ak si ho želajú. Bežné sú tiež čiastočne úväzky, najmä vo verejnom sektore, menej v súkromnom. Do veľkej miery sa toleruje práca z domu, ktorá pomáha zladiť prácu a rodičovské povinnosti. V Nórsku až 77 % žien v aktívnom veku participuje na trhu práce. Krajina má zároveň relatívne vysokú a stúpajúcu pôrodnosť.

Čítajte viac

 
© I-Europa, 2016
Článok uverejnil portál www.euractiv.sk 24. 11. 2014 v sekcii Rovnosť šancí.