head4.png

JANKA DEBRECÉNIOVÁ: Každý zákrok možno odmietnuť

Új Szó, 25. 4. 2018

So súhlasom redakcie uverejňujeme rozhovor našej právničky Janky Debrecéniovej pre denník Új Szó (v plnom znení).

Na čo majú ženy pri pôrode právo?

V súvislosti s pôrodom majú ženy množstvo práv, ktoré sa vzájomne prelínajú. Jedným z nich je právo na rešpektujúcu starostlivosť, ktoré v sebe zahŕňa aj množstvo ďalších práv – napríklad právo na rešpektovanie dôstojnosti, súkromia, osobnej integrity a intimity, právo na efektívnu a empatickú komunikáciu, právo na informácie a na vykonávanie jednotlivých úkonov zdravotnej starostlivosti výlučne na báze informovaného súhlasu dotknutej ženy, či právo nebyť podrobená násiliu, mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Osobitným právom je právo na zdravie a na zdravotnú starostlivosť, ktoré vychádza z toho, že zdravie nie je len absencia choroby, ale je to stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Nestačí teda, aby žena z pôrodu „vyviazla“ živá so živým dieťaťom, ale je potrebné sa pozerať na mnohé aspekty pôrodnej starostlivosti vrátane toho, či táto starostlivosť napĺňala skôr uvedené atribúty, či bola pre konkrétnu ženu akceptovateľná, či jej kvalitnému poskytnutiu nestáli v ceste rôzne bariéry, alebo či bola postavená na súčasných vedeckých poznatkoch. Právo na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktorá má oporu v medicíne založenej na  dôkazoch, je zároveň samostatným právom. Mnoho ďalších informácií o právach žien pri pôrode a o tom, ako sú tieto práva porušované, je možné nájsť aj v publikáciách Ženy – Matky – Telá I a Ženy – Matky – Telá II, ktoré vydalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť v spolupráci so združením Ženské kruhy.

Kde sa môžeme dozvedieť viac o tom, aké sú najnovšie vedecké poznatky v súvislosti s pôrodnou starostlivosťou?

Tieto poznatky bývajú zbierané a sumarizované napríklad medzinárodnými odbornými organizáciami ako Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Práve WHO pred pár týždňami opätovne vydala veľmi konkrétne odporúčania pre pôrodnú starostlivosť pri nekomplikovaných vaginálnych pôrodoch. Tieto odporúčania vychádzajú z medicíny založenej na dôkazoch a východiskom pre ne je okrem iného právo každej ženy na pozitívnu pôrodnú skúsenosť.

Čo všetko môžu ženy pri pôrode odmietnuť a čo môžu žiadať?

Zdravotnícky personál nemôže uskutočniť ani tú najminiatúrnejšiu intervenciu bez toho, aby na to od rodiacej ženy dostal informovaný súhlas. Tento súhlas musí byť skutočný a nie iba formálny, musí nasledovať po tom, čo žena dostala od zdravotníckeho personálu dostatok informácií, ktorým rozumie, a musí byť slobodný. Ženy teda môžu odmietnuť každú intervenciu, ktorú im zdravotnícky personál navrhuje alebo zamýšľa vykonať. Týka sa to napríklad vaginálnych vyšetrení, rôznych foriem vyvolávania pôrodu mechanickými alebo medikamentóznymi spôsobmi, urýchľovania pôrodu, napríklad podávaním oxytocínu, amniotómie, teda „prasknutia“ plodovej vody, nútenia ženy, aby rodila v polohe v ľahu alebo poloľahu, rutinného vyhotovovania CTG záznamov, tzv. Kristellerovej expresie, teda vytvárania cieleného tlaku na brucho ženy počas vypudzovacej fázy, či rutinného merania a váženia dieťaťa bezprostredne po pôrode. Mnohé z uvedených praktík sú zároveň v zmysle medzinárodných zdravotníckych štandardov škodlivými praktikami. Keďže žena má právo rozhodovať sa o okolnostiach pôrodu, môže napríklad rozhodovať o polohách, v ktorých chce stráviť svoj pôrod, o tom, že nechce nástrih hrádze, o tom, koho si zvolí ako sprevádzajúcu osobu či osoby, o tom, že si chce nechať dotepať pupočník či o tom, že chce čas bezprostredne po pôrode stráviť v neprerušovanom kontakte koža na kožu so svojím novorodencom. Tieto praktiky sú navyše súčasťou medzinárodne uznávaných zdravotníckych štandardov.

Potrebujú teda ženy k pôrodu pôrodný plán? Čo vlastne možno považovať za pôrodný plán?     

Ženy si často spisujú tzv. pôrodný plán, aby zdravotníckemu personálu komunikovali svoje priania alebo preferencie. Prípadne tieto priania komunikujú ústne. Pôrodné plány sú pre ženy stratégiou, ako si v systéme, ktorý porušuje práva žien a vykonáva škodlivé praktiky, zabezpečiť svoje práva a zdraviu prospešné postupy. V našom výskume sme zistili, že ženy vedia, čo sú „dobré štandardy“ – tak z hľadiska ľudských práv, ako aj z hľadiska medzinárodne uznávaných zdravotníckych štandardov. Keďže „informovaný súhlas“ je v realite slovenských pôrodníc vo väčšine prípadov len bezcenný papier, ktorý žena po príchode do pôrodnice podpíše bez toho, že by pred podpisom dostala dostatočné a zrozumiteľné informácie, a často tiež bez toho, že by skutočne súhlasila –  a teda nejde o platne získaný informovaný súhlas –, pôrodný plán je pre zdravotnícky personál právne záväzné vyjadrenie toho, v čom spočíva skutočná vôľa ženy, a teda na čo konkrétne dáva svoj súhlas a na čo nie. Personál to musí rešpektovať.

Čo majú ženy robiť, aby k tým porušeniam ľudských práv nedochádzalo?

V prvom rade chcem zdôrazniť, že povinnosť zabezpečiť, aby k porušovaniu práv nedochádzalo, nespočíva na rodiacich ženách, ale na štáte a jeho orgánoch, na zdravotníckych zariadeniach a na zdravotníckych pracovníkoch a pracovníčkach. Je však pravdou, že keďže k porušovaniu práv v pôrodniciach dochádza veľmi masívne, ženám často nezostáva nič iné, než si dodržiavanie svojich práv a medzinárodne uznávaných zdravotníckych štandardov zabezpečiť svojpomocne. Určite je vždy dobré, ak má žena dostatok informácií o tom, ako prebieha pôrod, aké má práva a aké sú medzinárodne uznávané postupy pôrodnej starostlivosti. Ak sa žena rozhodne pre spísanie pôrodného plánu, je dobré, ak ho preukázateľne doručí zdravotníckemu zariadeniu – napríklad doporučenou poštou alebo do podateľne zdravotníckeho zariadenia, prípadne v prítomnosti svedka alebo svedkyne. Tiež je dobré, ak do pôrodného plánu, prípadne do formulára „informovaného súhlasu“ pri jeho podpise v nemocnici uvedie, že jej požiadavky obsiahnuté v pôrodnom pláne majú prednosť pred ustanoveniami nemocničného formulára. Takisto je užitočné dôsledne si zvážiť výber sprevádzajúcej osoby, uistiť sa, že táto osoba má dostatok informácií o tom, ako prebieha pôrod, aké sú na vedeckých dôkazoch založené odporúčané postupy, na čo majú ženy právo, a najmä, aké má konkrétna rodiaca žena priania v súvislosti so svojím pôrodom. Je dôležité, aby sprevádzajúca osoba bola pripravená chrániť rodiacej žene priestor vo všetkých možných významoch a aby jej bola neustále nablízku, ak si to ona sama praje. To zahŕňa aj odolávanie snahám zdravotníckeho personálu rodiacu ženu a jej sprevádzajúcu osobu pre niektoré štádiá pôrodu rozdeliť.

A keď by predsa boli porušené ich práva, kam sa môžu obrátiť?

Orgánom, ktorý dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti – teda aj na jej poskytovanie v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami – je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak ženám nebola napríklad umožnená slobodná voľba polohy, ak im bola rutinne nastrihnutá hrádza ako „prevencia“ proti natrhnutiu, či ak im bol vykonávaný tlak na brucho vo vypudzovacej fáze – čo sú všetko prekonané a neodporúčané praktiky –, môžu sa obrátiť na tento úrad. Rovnako sa naň možno obrátiť, ak pôrodná starostlivosť nebola poskytnutá s riadne získaným informovaným súhlasom, či ak bola poskytnutá bez tohto súhlasu alebo proti nesúhlasu. V prípade viacerých porušení ľudských práv pri pôrode  sa možno obrátiť aj na jednotlivé vyššie územné celky. Rovnako možno podať aj sťažnosť vedeniu jednotlivých nemocníc, či podať proti týmto nemocniciam, resp. v niektorých prípadoch aj proti konkrétnym zdravotníckym pracovníkom či pracovníčkam, aj občianskoprávnu žalobu. Je dobré mať zhromaždených čo najviac dôkazov, pričom žena si môže zo svojho pôrodu urobiť aj zvukový či iný záznam, ktoré môže použiť na účely dokazovania, že boli porušené jej práva. V niektorých prípadoch je možné podať aj trestné oznámenie.

Anikó B. Szentgáli
 

Pozrite aj:

 
© DUEL-PRESS, 2018
Rozhovor uverejnil denník Új Szó v rubrike Közélet 25. 4. 2018.

Foto: SME-Ženy