E. Mistrík: Mladí nevedia, čo je to fašizmus. O politike sa učíme zle

Čierna labuť.sk, 22. 3. 2016

„Pôjdeš voliť?“ pýtala sa môjho 19-ročného brata chvíľu pred voľbami. Hovorí, že jasné. A čo jeho kamaráti? Väčšina tiež. Boli to však práve prvovoliči, ktorí dali najviac hlasov neonacistickej ĽSNS. Čím to je? Vyrastá nám na Slovensku nová generácia neonacistov, alebo mladí jednoducho nevedia, koho volia? Nie je chyba v tom, ako sa o politike na školách dnes učí? Opýtali sme sa profesora ERICHA MISTRÍKA z katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

Prečo volila tak veľká časť mladých voličov ĽSNS?

Moja základná odpoveď je, že neviem. Len sa domnievam. Myslím, že je to kombinácia všeličoho. Vymenujem to, ale nie v poradí podľa dôležitosti. Jedna z vecí je, že ľudia netušia, koho volia. Nikto dnes nečíta volebné programy, nikto si nevšíma, ako sa tí politici správali pred mesiacom či pol rokom. Volí sa podľa sympatií, sloganov a bilbordov. A to sa týka celej spoločnosti, nielen mladých.

Druhá vec je môj pocit pocit, že špeciálne prvovoliči, respektíve generácia do 25 až 30 rokov, nevedia, čo je to fašizmus a čo je to komunizmus. Keď rozmýšľam, koľko o tom môžu vedieť, tak sa prenesiem do svojej mladosti a zistím, že ja som nacizmus vtedy tiež nevnímal. To bola pre mňa história, pravek. Ak to človeka nejako špeciálne nezaujíma, nemá prečo o tom niečo vedieť. To, že je tento problém stále živý, respektíve sa vracia, si ľudia neuvedomujú, alebo si neuvedomujú, čo konkrétne sa vracia. Ľudia nepoznajú históriu, nevedia ako sa Hitler dostal k moci, aj keď Kotleba nie je Hitler a Slovensko nie je ani zďaleka v takej situácii, ako bolo vtedy Nemecko.

Ďalšia príčina je určite vzdor, a to nie iba nejaký pubertálny vzdor, ale skôr pocit, že s týmto štátom treba niečo robiť. Ľudia typu Kotleba ponúkajú rýchle a jasné riešenia. Mladí nemajú životné skúsenosti, sú razantnejší a ochotní ísť rýchlejšie do akcie, a preto vyhľadávajú riešenia, ktoré ponúka Kotleba a jemu podobní. Mládež bola jednoducho vždy taká.

Čiže nemáte pocit, že nám tu vyrastá nová generácia neonacistov bez kanád a bomber?

Myslím, že nie. Tí ľudia netušia, čo je to nacizmus. Ak, tak sa posilňuje xenofóbia, ktorá však nie je totožná s nacizmom. Tá sa navyše posilňuje naprieč všetkými generáciami a vrstvami.

Ďalšia vec, ktorá ešte na volebné výsledky pôsobila, je chudoba a nezamestnanosť v niektorých okresoch. Tam človek celkom logicky volí rýchle, radikálne a jednoduché riešenia.

Ľudia si nečítajú programy strán a nejdú do hĺbky. Je to aj tým, ako sú dnes k tomu už ako deti na školách vedení?

Myslím, že ľudia nikdy nečítali volebné programy. Už, keď vznikla prvá VPN, tak nikto nečítal ich program, ale všetci „vedeli“ o čo ide. Škola podľa mňa nenaučí mladých ľudí čítať volebné programy, ale môže dosiahnuť niečo úplne iné. Môže ľudí naučiť kriticky rozmýšľať. Neprijímať všetko, čo im ponúknu, zvažovať rôzne alternatívy, snažiť sa zaujať vlastné stanovisko a nájsť sám seba, vidieť, či mi človek neklame a či to, čo hovorí, má nejaký reálny základ a argumenty.

A robia to školy? Učia deti kriticky myslieť?

Minimálne. Napriek obrovskému úsiliu, reformám a krásnym rečiam sú naše školy stále o poznatkoch a vedách, ktoré deti treba naučiť. Možno už nie až tak memorovať, ale stále je to o tom, ako do nich naliať dostatok faktov a informácií, nie rozmýšľať.

Štátny vzdelávací program pre občiansku výchovu vyzerá veľmi komplexne a profesionálne. Osobne mám však skúsenosť, že sme na Náuku o spoločnosti mali veľmi málo času a učili sme sa len memorovať fakty štýlom: demokracia je, dvojbodka… Prečo je taký rozdiel medzi tým, ako by to malo vyzerať a ako to často v realite dopadne?

Je tam množstvo príčin. To, ako je postavený štátny vzdelávací program, nepovažujem za najšťastnejšie. Sú tam vážne témy, sú tam dobré témy, ale napriek tomu je tam príliš veľa informácií. Občianska výchova je stále niečím ako zberným košom spoločenskovedných disciplín. Už to síce nie je také zlé ako kedysi, keď tam bola ekonomika, politológia, sociológia, filozofia, religionistika, etika, estetika, právo… Proste hrôza. Dnes je toho menej a je to najmä na základnej škole postavené viac na reálnych situáciách, ale stále je tam z humanitných vied v podstate všetko okrem geografie, jazyka a histórie. Celý zvyšok humanitných predmetov je v občianskej výchove. Na politiku a na rozmýšľanie o demokracii tak samozrejme nezostáva veľa miesta.

Druhá vec, kvôli čomu to podľa mňa nefunguje je, že učitelia nie sú pripravení. Aj keď sa na vysokých školách niektorí snažíme pripraviť ich inak, keď si učiteľ prejde 15 rokmi vzdelávania takým štýlom, že všetci učitelia kážu, prednášajú a skúšajú, čo odprednášali, tak sa potom ako skutočný učiteľ nemôže správať inak. Tam je chyba v metodike, v prístupe k žiakom aj v školskej inšpekcii, ktorá kontroluje, či máte všetko presne zapísané v triednej knihe a pýta sa napríklad, prečo sa rozprávate o voľbách, keď sa podľa plánu máte baviť o demokracii.

Ako by sa teda v ideálnom prípade malo o politike a demokracii učiť?

Ideálny svet neexistuje. Podľa mňa by sa predovšetkým nemalo učiť o pojmoch, ale o reálnych situáciách. Už dnes sa napríklad na mnohých školách robia simulované voľby. Vtedy si deti v triede založia politické strany, postavia si svoj program a vodcov. To je oveľa lepšia škola, ako keby mali rozmýšľať, či voliť Kotlebu, Fica či Sulíka, lebo o nich nevedia vlastne nič. Akonáhle si musia zostaviť svoj vlastný program, zistia, na čo všetko pri tom musia myslieť a čo to obnáša. Keď je občianska výchova postavená na pojmoch a informáciách, je neefektívna. Treba sa učiť cez životné situácie. Inak by podľa mňa bolo treba preorať celé školstvo, čo je však úplne iný problém.

Sú už na Slovensku nejaké svetlé príklady?

Je ich celá kopa, ale to sú zväčša individuálni učitelia. Oni totiž vedia, čo školstvo potrebuje. V celom systéme je to ale menšina.

Čítajte viac

Kristína Hudeková

Posted in 2016