Fíni sú najsčítanejším národom, v strednej Európe sme najslabší

Denník N, 17. 3. 2016

Žiadne včielky ani prasiatka, len povzbudivé slová a radosť zo školy. Tak opisuje systém vzdelávania Fínka Milka Yletyinen. „Myslím, že náš systém vzdelávania funguje veľmi dobre. Profesionalizmus našich učiteľov je jednou zo základných vecí, ktoré náš systém odlišujú od ostatných,“ hovorí pre Denník N. Povinné čítanie nepozná, pretože od malička ju podobne ako ostatné deti viedli k tomu, aby veľa čítala. „Vždy som čítala veľmi veľa kníh. V podstate celé štúdium nás povzbudzovali do toho, aby sme čítali knihy. Čítanie je dôležitou súčasťou nášho vzdelávacieho systému,“ vysvetľuje. Pravidelne navštevovala školské aj mestské knižnice, ktoré sú zadarmo nielen pre študentov, ale pre verejnosť. „Fínske knižnice sú skvelé! Dokonca každé malé mesto má minimálne jednu a rovnako ďalšia je v každej škole,“  hovorí.

Aj vďaka tomu, že Fíni dbajú na to, aby ich deti pravidelne a dosť čítali, sa ich krajina umiestnila na prvom mieste spomedzi 200 krajín na svete v sčítanosti obyvateľstva. Štúdia Johna Millera z americkej Central Connecticut State University zoradila krajiny podľa vykazovaného konania súvisiaceho s čítaním a zdrojov, ktoré k tomu prispievajú. Pri konečnom hodnotení zohľadnili aj počty knižníc a novín v krajine, rovnako ako počet rokov školskej dochádzky či počítačové zručnosti.

„Faktory, ktoré sme skúmali, podávajú komplexný a ucelený obraz o kultúrnej životaschopnosti národa,“ cituje Guardian Millera. „A to, čo rebríčky silne naznačujú… je, že tieto druhy s čítaním súvisiaceho správania sú rozhodujúce pre úspech jednotlivcov a krajín vo vedomostnej ekonomike, ktorá definuje našu globálnu budúcnosť.“

Miller študoval dáta z viac ako 200 krajín, pričom vychádzal aj z výsledkov Programu pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA), ktoré zorganizovalo OECD. Konečné hodnotenie získal len pre 61 krajín, pretože pri ostatných chýbali viaceré štatistiky. Pri finálnych výsledkoch zohľadnili aj veľkosť populácie. Tak získal celkový rebríček, podľa ktorého sa v sčítanosti najlepšie umiestnili severské krajiny. Krajiny na západnej pologule sa umiestnili nižšie, USA skončilo na 7. mieste a Kanada na 11.

Úspech Fínska pravdepodobne vychádza z populárnych fínskych rozprávok, ktoré poznajú aj deti za hranicami krajiny, a jedného z najlepších školských systémov na svete. „Naše školy sú verejné a sú zadarmo pre všetkých, takže každý môže získať rovnako kvalitné vzdelanie,“ vysvetľuje Milka Yletyinen, ktorá študuje ekonomiku na univerzite v Turku. „Na základných školách máme celkom krátky školský deň, žiaci majú štyri až sedem vyučovacích hodín s množstvom prestávok, pričom na základnú školu nastupujú 7-ročné deti. Stredné školy sú bez prijímacích skúšok a každý si môže vybrať školu, na ktorú chce nastúpiť.“ Hoci bezplatný vzdelávací systém je vo Fínsku samozrejmosťou, celosvetovo sa táto vymoženosť považuje za nadštandard.

Yletyinen však oceňuje najmä kvalitných učiteľov, ktorí motivujú žiakov. „Na každej škole máme špeciálnych výchovných učiteľov pre deti, ktoré majú problémy s učením alebo so správaním,“ hovorí.

Podobný vzdelávací systém majú aj ostatné škandinávske krajiny, z čoho možno odvodiť aj ich vysoké umiestnenie v rebríčku. Za Fínskom na druhom mieste skončilo Nórsko, za ním sa umiestnil Island, Dánsko a ako piate skončilo Švédsko. Spomedzi krajín strednej Európy sa najhoršie umiestnilo Slovensko, na 30. mieste. Predbehlo ho Poľsko na 20. mieste, Česká republika na 23. a Maďarsko na 29. mieste.

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Denisa Ballová
 
© N Press, 2016
Článok uverejnil v rubrike Svet portál DennikN.sk 16. 3. 2016 o 14:03 a Denník N 17. 3. 2016.