head4.png

Šarlota Pufflerová: Musí byť jasné, kto za čo nesie zodpovednosť

Pravda, 29. 5. 2012 

Tak ako sa budú meniť potreby ľudí napríklad v súvislosti so starnutím obyvateľstva, zmenia sa aj problémy, ktoré riešia jednotlivé ministerstvá. Aj preto zrušenie postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny považuje Šarlota Pufflerová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť za krok späť.

 

• Spolu s ďalšími mimovládkami protestujete proti zrušeniu postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. Prečo je ten úrad taký dôležitý?
Ľudské práva sa prejavujú vo všetkých politikách, ktoré štát robí. Ľudské práva, to je napríklad právo na slušné bývanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, právo na informácie. Ich dodržiavanie súvisí s prácou polície, týkajú sa teda ministerstva vnútra, so sociálnymi vecami, teda aj ministerstva práce a sociálnych vecí a podobne. Sú to naše práva. A inštitúcia podpredsedu vlády má na starosti to, aby sme tie práva naozaj dostali do života. Aby sa napríklad antidiskriminačný zákon dostal prierezovo do agendy ministerstiev. Je to oblasť, ktorá prerastá všetky ministerstvá. Pritom aj jednotlivé ministerstvá, keď prichádza k tomu, že sa im má presunúť ďalšia agenda, hovoria, že s tým majú problém. Nemajú ľudí, ktorí sa v tejto problematike vyznajú.

 

• Nestačí Rada vlády pre ľudské práva a menšiny, rôzne výbory, splnomocnenci?
Rada vlády je len poradný, aj keď veľmi dôležitý orgán. Ak je navrhnutý zákon, ktorý je napríklad diskriminačný voči ľuďom so zdravotným postihnutím, tak vláde odporučí, aby zákon nebol prijatý. Ale nemá právomoc robiť politiku, či finančné prostriedky. Nemá kompetenciu podpredsedu vlády zasahovať do toho, čo sa deje, upozorňovať ministerstvá alebo ich kontrolovať.

 

• Prečo sa podľa vás oblasť rómskej problematiky a dotácií má presunúť na ministerstvo vnútra, keď sa týkajú napríklad projektov v oblasti bývania, školstva a zdravotníctva?
Nedáva mi to nijaký zmysel. Je to taká komplexná problematika, že sa nedá očakávať, že ministerstvo to bude zvládať. V tejto oblasti sme sa ani za tých dvadsať rokov veľmi neposunuli. A teraz to chcú vytesniť na jedno ministerstvo, ktoré na to vôbec nie je pripravené. Rovnako by bolo čudné, ak by sa to presunulo len na ministerstvo školstva alebo zdravotníctva. Kompetencie nemožno pohadzovať hore-dole. Musí byť jasné, kto ich má a za čo nesie zodpovednosť.

 

• Nie je to tým, že chýba dlhodobá stratégia a politická zhoda na tom, že je to dôležitá oblasť?
Súhlasím. Každá vláda má tie isté záväzky. Mne je jedno, aká je vláda, ale nech ich plní. A treba tiež strategické rozmýšľanie o tom, čo bude o pár rokov. Všade sa napríklad rieši problém starnutia obyvateľstva. A tak ako sa budú meniť potreby ľudí, budú sa meniť aj problémy, ktoré riešia ministerstvo práce či zdravotníctva. Netreba zatvárať oči, treba to riešiť. Aj preto je zrušenie postu podpredsedu vážnym krokom späť. Na tomto poste sa začala vlani pripravovať dlhodobá stratégia ochrany práv a presadzovania ľudských práv. Presne to treba robiť. Začať mapovať terén a povedať si, kde sú vážne problémy a kde treba veľmi intenzívne pracovať teraz, aby sme v budúcnosti nemali vážny problém. Vidno to na problémoch, ktoré sa neriešili skôr. Preto sme sa nedokázali v rómskej problematike viac posunúť.

 

• Aké následky môže mať to, že sa presúvajú kompetencie ministerstvám, ktoré na to nie sú pripravené?
Agenda stojí, ľudia na úradoch nevedia, čo bude. Pripravujú sa správy k plneniu našich medzinárodných záväzkov. Teraz má Slovensko podať napríklad správu k plneniu Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Nie sme v tejto oblasti na tom dobre. Nesplnili sme všetko, k čomu nás ten dohovor zaväzoval. Zastavené je aj vyhodnocovanie projektov v rámci dotačných schém z Úradu vlády.

 

Čítajte viac

 

Daniela Balážová

 

Pozrite aj:

 

© PEREX 2012
Článok uverejnil denník Pravda 29. 5. 2012 v rubrike Správy na str. 6-7 a portál Spravy.pravda.sk v rubrike Domáce.