head4.png

Len hovoriť o nízkych platoch žien nestačí

platy_zien_infograf_wPd_180308_191x192

Pravda.sk, 8. 3. 2018

Keď sa vlani dostali na verejnosť mzdy najlepšie platených zamestnancov v britskom mediálnom dome BBC, bol z toho škandál. Vyšlo totiž najavo, že len tretina z nich sú ženy. O tom, že ženy vo všeobecnosti zarábajú menej, hovoria aj štatistiky, podľa nich sú rozdiely medzi platmi mužov a žien na Slovensku nadpriemerne veľké. Podľa údajov Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií rozdiel v priemernom hodinovom príjme mužov a žien dosahuje takmer 20 percent v prospech mužov. Z analýzy portálu Platy.sk zase vyplynulo, že Slovensko má, pokiaľ ide o diskrimináciu žien v odmeňovaní, nelichotivé prvenstvo. Slovenky mimo hlavného mesta zarábajú o štvrtinu menej ako muži, čo je najväčší rozdiel z krajín V4. Zárobok ženy, ktorá pracuje mimo Bratislavy, je o 25 percent nižší ako plat muža.

„Áno, určite ide o diskrimináciu, a to nielen na individuálnej úrovni, ale aj na úrovni systémovej a štruktúrnej. Jednotlivkyne sa však môžu svojich práv dovolávať iba v prípadoch nerovnakého odmeňovania v porovnaní s mužmi u toho istého zamestnávateľa,“ vraví právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.

Aj to je však podľa nej spojené s množstvom bariér, pretože rodová diskriminácia v odmeňovaní nemusí byť vždy priamočiara. „Môže byť skrytá v rôznych odmenách, osobných ohodnoteniach či iných pohyblivých zložkách mzdy. Môže sa tiež odvíjať od formálne rôzne znejúcich pracovných náplní, ktoré majú v praxi rovnaký alebo veľmi podobný obsah. Osobitnou kategóriou sú komplikácie pri určovaní, čo je “prácou rovnakej hodnoty”, a to najmä v prípadoch, keď sú určité práce u konkrétneho zamestnávateľa, alebo aj všeobecne, vykonávané iba, alebo prevažne ženami,“ vraví právnička.

Problém diskriminačného odmeňovania žien v porovnaní s mužmi je podľa nej veľmi komplexný a rovnako komplexné musia byť preto aj riešenia. „Na systémovej úrovni je potrebné ich robiť už vo vzdelávacom systéme, a to nielen pokiaľ ide o prípravu na povolanie, ale aj vo vzťahu k odstraňovaniu rodových stereotypov. Orgány zabezpečujúce nápravu v prípade rodovo diskriminačného odmeňovania – najmä súdy a inšpektoráty práce – by zas mali rozumieť mechanizmom, akým zamestnávatelia pri odmeňovaní znevýhodňujú ženy. Najmä inšpektoráty by mali byť pripravenejšie, aktívnejšie a razantnejšie, keďže sú to práve ony, kto vykonáva dozor nad dodržiavaním zákazu diskriminácie z úradnej povinnosti, a to tak, že by to diskriminované osoby nemalo nič stáť,“ dodáva. Zásadné zmeny by mal však uskutočniť aj štát.

„Je napríklad neprípustné, aby pri pravidelnom zvyšovaní minimálnej mzdy pre súkromný sektor boli mzdy mnohých osôb vo verejnom sektore pod touto hranicou – pričom nie je tajomstvom, že ich vykonávajú najmä ženy. Vo verejnom a politickom priestore by zas veľmi pomohla aj diskusia o tom, prečo majú povolania a práce, ktoré stále vykonávajú prevažne ženy, taký nízky status,“ vraví Debrecéniová a dodáva, že by nemalo zostať len pri diskusii.

Čítajte viac

Iris Kopcsayová
 

Pozrite aj:

 
© PEREX, 2018
Článok uverejnil denník Pravda a portál Pravda.sk v rubrike Správy/Ekonomika 8. 3. 2018 o 20:00.

 

Presadzujeme práva žien aj vďaka Vašej podpore.

Darujte nám 2 %! Ďakujeme.