Peter Wilfling: Ľudí musí brániť únia
SME, 9. 10. 2008
Na tom, aby mali slovenskí občania možnosť chrániť si svoje zdravie a životné prostredie, záleží viac Európskej únii ako slovenskému parlamentu a ministerstvu životného prostredia. Európska komisia začala proti Slovensku konanie za porušovanie európskej legislatívy a práv verejnosti. Dôvodom je to, že vládni poslanci s tichou podporou ministerstva životného prostredia minulý rok presadili viaceré zákony, ktoré porušujú právo verejnosti chrániť si svoje zdravie a životné prostredie.
Ide najmä o zákony o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o urýchlení výstavby diaľnic. Podľa týchto zákonov už združenia obyvateľov obcí nemôžu byť účastníkmi povoľovania prevádzok, ktoré majú veľký vplyv na ich zdravie a životné prostredie a ktoré majú stáť v ich obciach. Ide o tie najzávažnejšie aktivity ako povoľovanie banskej ťažby, elektrární, skládok, cementární, výroby jedov, chemických tovární, diaľnic alebo závažných zásahov do prírody.
Spojenie obyvateľov obce do združenia bolo často jedinou možnosťou, ako sa mohli stať účastníkmi povoľovania. Medzinárodné spoločenstvo tieto práva považuje za základnú slušnosť štátu voči svojim občanom. Podľa znenia prijatých zákonov sa však úrady nemusia pripomienkami združení občanov zaoberať. Ani keď úrad poruší zákon a vydá nezákonné povolenie, združenie sa nemôže odvolať ani sa domáhať nápravy na súde.
Okolo účasti združení občanov sa niekedy šíria rôzne mýty, obviňujúce ich najmä zo spomaľovania úradného povoľovania. Združenia však nemajú právo rozhodovať o povolení, rozhoduje vždy úrad. Združenia majú iba právo podávať pripomienky a požadovať nápravu nezákonností v postupe úradov. Spomalenie povoľovania spôsobujú najmä úrady tým, že porušujú zákony. Keď na to združenie upozorní, je obviňované, že spomaľuje povoľovanie. Naozaj záleží na čo najrýchlejšom povolení za akúkoľvek cenu – aj za cenu porušovania zákonov a možného poškodenia životného prostredia? Dodržiavanie zákonov nie je lokálnym záujmom miestnych obyvateľov, ale celoštátnym záujmom. V opačnom prípade nikdy nebudeme právnym štátom.
Zákony porušujúce práva verejnosti predložili poslanci Záhumenský (Smer), Slabý (SNS), Košútová (Smer) a Kramplová (HZDS). Vládni poslanci prijali tieto zákony napriek mnohým upozorneniam, že sú v rozpore s európskou legislatívou aj s medzinárodným dohovorom. Prezident z toho dôvodu zákony ani nepodpísal. Poslanci ich však napriek tomu znovu schválili.
Pozoruhodný bol postoj ministerstva životného prostredia. Rezort zodpovedný za to, aby zákony dávali občanom účinné právo chrániť si zdravie a životné prostredie, počas prerokovávania zákonov v parlamente akoby onemel. apriek tomu, že si minister Izák(SNS), bývalý štátny tajomník Muňko (Smer) a štátny tajomník Jaduš (HZDS) museli uvedomovať, že navrhnuté zákony sú protiprávne, nepohli ani prstom a dokonca ich ticho podporovali.
Hoci Slovensko prijalo medzinárodný Aarhuský dohovor o účasti verejnosti na rozhodovaní, postoj ministerstva a vládnych poslancov vyvoláva dojem, akoby bol naopak prijatý dohovor „proti účasti verejnosti“ na rozhodovaní. Vďaka nim je súčasná situácia na Slovensku považovaná v Európe za odstrašujúci príklad porušovania práv verejnosti v oblasti životného prostredia. A to by malo byť čo najskôr napravené.
Peter Wilfling
Autor je právnik a člen občianskeho združenia Občan a demokracia
Uverejnené v denníku SME, 9. 10. 2008
