Plavčan sa mailov nemal zľaknúť
Pravda, 18. 5. 2016
Záplava mailov donútila ministra školstva Petra Plavčana, aby zmenil názor a priklonil sa k vyradeniu knihy Petra Pišťanka a Dušana Taragela Sekerou a nožom z povinnej literatúry pre stredoškolákov. Išlo o správy prevažne od ľudí z konzervatívnych či kresťanských skupín. Plavčan im ustúpiť nemal. Rovnakú taktiku už skúšali aj na iných ministrov a systematicky atakujú ľudskoprávne organizácie. Podľa nich by sa politici mali proti takémuto tlaku postaviť, a nie ho legitimizovať.
Šéf školského rezortu Plavčan pred viac ako týždňom ešte raz poveril odbornú komisiu, aby prehodnotila zoznam povinnej literatúry a v rámci neho aj dielo Sekerou a nožom. Komisia k tejto téme ešte nezasadla. Minister povedal, že mu prekážajú prehnané vulgarizmy, hoci predtým mu nevadili. Reagoval tak na množstvo nesúhlasných mailov aj z prostredia cirkví a veriacich. „Dostal som stovky, tisíce ohlasov z verejnosti, od jednotlivých občanov, rodičov, učiteľov a ja si ich názory veľmi vážim. Ten počet je taký veľký, že jednoducho je potrebné sa touto témou opätovne zaoberať a akékoľvek bude moje rozhodnutie v budúcnosti a budú naň ohlasy takéhoto typu a v takomto počte, znovu sa tým bude potrebné zaoberať,“ vyhlásil po rokovaní so Združením katolíckych škôl Plavčan.
Zahltenú schránku tisíckami správ mal aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák počas predchádzajúcej vlády, keď pod neho spadala príprava Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Ich pisateľom prekážalo najmä to, že chcela dať priestor právam pre homosexuálov. Na internete dokonca kolovala fotografia Lajčákovej rodiny, na ktorej mal tvár prekreslenú na ženu s vulgárnymi poznámkami. „Tak ľahko ma nikto nezastraší. Strkať si hlavu do piesku by problém nevyriešilo. Úloha prijať stratégiu tu už je a treba sa s ňou popasovať,“ uviedol v októbri 2013 v rozhovore pre denník Pravda Lajčák.
Aktivisti v oblasti ľudských práv poukazujú, že podobné kampane sprevádzajú akúkoľvek väčšiu tému v oblasti ľudských práv. Mechanizmus je podľa Adriany Mesochoritisovej, predsedníčky občianskeho združenia Možnosť voľby, stále rovnaký. Zväčša ide o anonymné maily, niekedy priame a adresné. Stretávajú sa tiež s vyhrážkami alebo osočovaním.
Názory konzervatívnych organizácií či iniciatív a ich prívržencov sú podľa nej často nesprávne vydávané za mienku celej krajiny. „Ich schopnosť mobilizovať verejnosť je naozaj veľmi veľká. Ostatné organizácie nemajú takúto možnosť a je to veľmi jednoducho čitateľné, pretože oni môžu mobilizovať svoje siete, ako sú rôzne cirkevné spolky, kostoly. Kto z nás má takú sieť ako oni, cez ktorú môžu posúvať informácie?“ poukazuje Mesochoritisová. Myslí si, že väčšina našej spoločnosti nie je natoľko konzervatívne naladená. „Mnohé výskumy ukázali posun verejnej mienky v mnohých oblastiach vrátane registrovaného partnerstva alebo iných problematík. Je nebezpečné, že sa tvária ako väčšina,“ konštatovala Mesochoritisová.
Pripomína, že proti takémuto tlaku by sa mali politické strany a ich predstavitelia postaviť. Tváriť sa, že o tom nič nevedia, alebo sa im podvoliť je podľa Mesochoritisovej krátkozraké riešenie, ktoré sa môže vypomstiť. „Každý má právo na svoj názor, ale ak sme si už raz zadefinovali, že nebudeme počúvať názory, ktoré propagujú fašizmus a nacizmus, tak nebudeme počúvať ani názory, ktoré oslabujú ľudské práva,“ dodala.
Katarína Kováčová
Pozrite aj:
© PEREX, 2016
Článok uverejnil portál Pravda.sk 18. 5. 2016 o 13:00 v rubrike Správy/Domáce.
