Politika funguje cez mužské siete
Rozhovor s Jankou Debrecéniovou
Pravda, 7. 8. 2010
Vyštudovala právo a postgraduál si robila v Oxforde. Namiesto do žraločích vôd komerčného práva a advokácie sa vrhla do neveľmi lukratívneho tretieho sektora. Právnička Janka Debrecéniová pôsobí v občianskom združení Občan, demokracia a zodpovednosť a venuje sa ľudským právam s dôrazom na práva žien.
• Pokiaľ ide o akceptáciu žien v politike, je Slovensko zaostalejšie ako iné krajiny? Je patriarchálne?
Patriarchát je prítomný všade, ale u nás vo veľmi veľkej miere. Hoci máme ženu premiérku, nie je to dôvod na spokojnosť. Lebo keď sa pozrieme, koľko žien máme celkovo vo vláde – dve zo štrnástich – a koľko ich je v parlamente – 24 zo 150 – tak je to skôr alarmujúce. Ani v iných štruktúrach sa zvýšený výskyt žien neprejavil. Jasne to vidno na počte štátnych tajomníčok. Bude zaujímavé sledovať, ako budú ženy prítomné v iných mocenských štruktúrach, ako riaditeľky sekcií a odborov na ministerstvách alebo v miestnych orgánoch štátnej správy. Ženy sa zase objavia na ministerstve práce, lebo je to mäkký rezort, a pokiaľ ide o iné rezorty, „tvrdé“, mocenské, budú im zase šéfovať muži.
• Prebojúvajú sa ženy ťažko v stranách na zvoliteľné miesto kandidačných listín? V Česku je v Poslaneckej snemovni až 44 žien a tretina z nich sa vraj do nej prekrúžkovala.
Celkom evidentne je to ťažké. Keď sa pozrieme na kandidačné listiny, vidíme, že niektoré strany na prvých desiatich miestach mali iba jednu ženu alebo tam nemali žiadnu. Napríklad strana Most – Híd mala prvú ženu až na dvanástej pozícii a ďalšiu až na dvadsiatejdruhej, čo je úplná katastrofa. Strana tým arogantne dáva najavo, že ani formálne nemieni tento princíp rešpektovať. Keď sa však pozrieme celkovo na výsledky volieb, vidíme, že je to takmer čisto mužský klub – 24 žien v 150-člennom parlamente. A to sú tam už aj poslankyne, ktoré sa prekrúžkovali, a tiež tie, ktoré sa do parlamentu dostali vďaka tomu, že 14 ľudí odišlo do vlády.
• Muži to robia vedome, že bránia ženám presadiť sa v politike?
Súvisí to s tým, akým spôsobom je politika štruktúrovaná. Nie náhodou je tak úzko prepojená s biznisom, deje sa cez mužské siete. Tie sú jednak formálne, ale ide aj o všetky neformálne príležitosti, pri ktorých sa muži stretávajú, keď spolu hrajú golf, keď spolu chodia po krčmách, kde sa vytvárajú reálne príležitosti. Mnohé ženy na to jednoducho nemajú čas, lebo je to aj o deľbe práce v spoločnosti. Keď to chce táto spoločnosť tak, aby ženy boli zodpovedné za sféru súkromnú, za starostlivosť o deti a domácnosť, ktorá berie veľmi veľa času, tak je celkom logické, že nemajú čas budovať si pozície v mužských sieťach, cez ktoré sa generujú príležitosti. A ďalší faktor, ktorý s tým súvisí, je to, ako je politika prepojená na ekonomický svet – kde dominujú takisto muži. Viac ako 90 percent svetového bohatstva patrí mužom. A aby sme sa mohli reálne dostať do najvyšších politických mocenských štruktúr, potrebujeme mať finančné krytie, lebo inak si neurobíme kampaň, inak nemôžeme mať centrálu, nemôžeme mať počítače a tak ďalej. A prečo by niekto mal záujem investovať svoje peniaze do niečoho, čo by bolo v rozpore s princípmi, na ktorých má postavenú celú existenciu, aj súkromnú, aj verejnú? Prečo by niekto z oblasti biznisu mal finančne podporovať osoby, ako som napríklad ja, keď vie, že by som potom mohla chcieť rovnocennú deľbu práce a on to má zariadené tak, že celý servis okolo neho a okolo jeho detí robí jeho žena? Prečo by zrazu mal chcieť podlomiť tento pilier, na ktorom jemu stojí celá existencia?
Iris Kopcsayová
© 2010 Perex
Celý článok bol uverejnený v prílohe Víkend denníka Pravda 7. 8. 2010 v rubrike Rozhovor na str. 26-27.
Článok online:
