Právnička pripomenula šokujúcu skutočnosť: Väčšina znásilnených žien svojho útočníka pozná

Plus 1 deň, 26. 11. 2019

Tretina Slovákov považuje násilie na ženách za prípustné. S právničkou Jankou Debrecéniovou sme sa porozprávali po tom, čo zástupkyne organizácií bojujúcich proti násiliu na ženách prijala prezidentka Zuzana Čaputová (46).

Slovensko by v oblasti predchádzania násilia na ženách malo pokračovať v systémových riešeniach. Dôležitá je tiež práca s verejnou mienkou. Po stretnutí so zástupcami mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú tejto oblasti, v Prezidentskom paláci to v pondelok pre médiá povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová. „To, čo naša krajina potrebuje, je pokračovať v systémových riešeniach jednotlivých inštitúcií, to, aby to bolo predmetom medzirezortného uvažovania a riešení,“ uviedla s tým, že potrebná je aj práca s verejnou mienkou.

Pozvanie do paláca dostali zástupkyne mimovládok pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti násiliu páchanému na ženách. Témami stretnutia boli podľa nej rôzne aspekty sexuálneho či fyzického násilia a diskriminácie na ženách. Stretnutia sa zúčastnili Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby, Janka Debrecéniová z Občan, demokracia a zodpovednosť, Vanda Durbáková z Poradne pre občianske a ľudské práva, Dušana Karlovská z Fenestry, Zuzana Pešťanská zo Slovensko-českého ženského fondu, Ivan Rác, zástupca romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Ingrid Kosová z Quo Vadis. My sme sa o aktuálnych témach porozpávali práve s právničkou Janou Debrecéniovou.

V súvislosti s témou násilia na ženách sa často kritizuje práve spôsob, akým je komunikovaná. Ako by sa malo správne postupovať?

– V prvom rade si treba uvedomiť, že násilie na ženách je rodovo podmienené a ženám sa deje práve preto, že sú ženy. Častým dôvodom býva to, že majú menej moci a muži, ktorí toto násilie páchajú, si myslia, že ho páchať môžu. Je dôležité poznamenať, že násilie páchané na ženách nemá biologický, ale kultúrny podtext.

Aký fenomén sa podľa vás za tým skrýva?

– Násilie zo strany mužov sa ženám nedeje preto, že by sa muži nevedeli udržať, ale je podmienené kultúrou, v ktorej žijeme a ktorá je do veľkej miery kultúrou násilia. Zároveň nám ale táto skutočnosť – že násilie nie je „biologického“ pôvodu – našepkáva, že takéto správanie sa dá a môže zmeniť.

Čo by malo byť v komunikácii na prvom mieste?

– Predovšetkým to, že ženy za násilie, ktoré je na nich páchané, nemôžu a nie sú zaň zodpovedné. Veľmi dôležité je uvedomiť si, že zodpovední sú muži, ktorí toto násilie páchajú. Keď chceme eliminovať násilie, musíme sa zamerať predovšetkým na násilníkov, ktorí ho páchajú a nie na správanie obete. Je úplne jedno, čo mala žena oblečené, či konzumovala alkohol, alebo ako sa správala, čo hovorila, alebo či tancovala, alebo netancovala.

Vy ste spomenuli, že násilie na ženách súvisí s kultúrnymi nastaveniami. Vedeli by ste upresniť, z čoho pochádzajú?

– Z rodových stereotypov, čo sú vlastne sociálne roly, ktoré sa ženám aj mužom spoločnosťou prisudzujú. Sú to teda sociálne očakávania od žien a mužov a týkajú sa napríklad predstáv spoločnosti o tom, aké majú ženy a muži byť, aké majú alebo nemajú mať vlastnosti, čo by mali alebo nemali robiť, aké majú alebo nemajú mať preferencie a podobne. Nie je to teda nič, čo by bolo biologicky podmienené. Hoci sú mnohé segmenty spoločnosti vrátane politických predstaviteľov, ktorí to posúvajú práve do biologickej roviny a nechcú to vidieť v rovine kultúrnych a spoločenských nastavení.

Prečo to tak je?

– Pretože biologický aspekt sa nedá zmeniť, zatiaľ čo sociálny a kultúrny áno. Ak hovoríme o rodových stereotypoch, ako o zaužívaných predstavách o tom, aké majú byť ženy a akí majú byť muži, ak tvrdíme, že ženy majú byť pasívne a spúšťačom ich sexuality sú muži, a muži majú byť aktívni, sexuálni dobyvatelia a predátori, a zároveň ženy majú byť tie, ktoré budú v tichosti trpieť a všetko znášať, tak nehovoríme o biologickej stránke, ale o nastavení spoločnosti. Takéto nastavenie môže viesť k tomu, že znásilnenie môže byť v istom zmysle potvrdzovaním týchto rodových stereotypov, môže byť nimi ospravedlňované, alebo môže byť trestom za ich nenaplnenie.

Čítajte viac

Natália Jabůrková

Foto: Kancelária prezidentky SR

Posted in 2019, Mediálny archív