Štúdia: Rodová rovnosť a ekonomický dopad pandémie
TJR, 9. 6. 2020
Ekonomický dopad pandémie Covid-19 povedie pravdepodobne k recesii v štátoch EÚ. Tie pracovníčky a pracovníci, ktorí pracujú v prekérnych prácach (ide napr. o dočasné pracovné zmluvy, dohody, prácu bez zmluvy) sú oveľa viac zraniteľní vo vzťahu k ekonomickému šoku. Veľa zmlúv bolo ukončených alebo pozastavených hneď, ako sa vírus dostal do Európy a prijali sa tvrdé obmedzenia zamedzujúce šírenie nového koronavírusu. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhaduje, že skoro 25 miliónov pracovných miest môže byť celosvetovo stratených kvôli Covid-19 a viac ako 35 miliónov ľudí bude čeliť pracujúcej chudobe.
Ženy s väčšou pravdepodobnosťou vykonávajú prekérnu prácu. Patrí tam napríklad práca na čiastočný úväzok, sezónna a občasná práca, SZČO, práca s presne stanoveným termínom, dočasné kontrakty, práca na telefóne, práca v domácnosti a agentúrna práca. Tieto práce sú často spojené s nižšími mzdami, kratšími pracovnými hodinami (napr. 10 hodín týždenne), slabou zákonnou ochranou, ťažkosťami v prístupe k sociálnej ochrane, neistotou v pokračovaní práce, nedostatkom kontroly nad pracovným procesom. Prekérna práca je rozšírená najmä medzi mladými ženami, ženami s nízkou kvalifikáciou a ženami migrantkami.
Zo zamestnancov a zamestnankýň vo veku 15-64 rokov má v Európe 26,5 % žien a 15,1 % mužov prekérne pracovné miesta. Napríklad na Slovensku pracuje na dočasné kontrakty 7,57 % žien zo všetkých pracujúcich žien a 5,6 % mužov zo všetkých pracujúcich mužov. Na čiastočný úväzok pracuje 65 % žien zo všetkých pracujúcich na kratší pracovný úväzok, celkovo 6,44 % žien z celkového počtu pracujúcich žien.
Ekonomický dopad na ženy má aj nutnosť využívania ošetrovania blízkeho člena domácnosti. Podľa poslednej štatistiky Sociálnej poisťovne poberalo ošetrovné v marci 2020 74,1 % žien (17 447) a 28,7 % (6 095) mužov. V apríli bol nárast ešte väčší aj u žien aj u mužov, ošetrovné poberalo 66 % žien (52 060) a 34 % mužov (26 915). Nárast na strane žien bol oproti obdobiu pred pandémiou obrovský a to až o 65 206 poberateliek ošetrovného (skoro 500 %). V prípade mužov to bol nárast o 22 966 poberateľov.
Odborne spracoval: Andrej Kuruc, analytik – výskumník pre oblasť rodovej rovnosti
Informácie prevzaté zo stránky Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a doplnené o slovenský kontext v rámci témy Rodová rovnosť a Covid-19.
© Toto je rovnosť.eu, 2020
Článok uverejnil portál zameraný na rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí Toto je rovnosť.eu v rubrike Články 9. 6. 2020.