head4.png

Zmanipulované dejiny v školských učebniciach

Pravda, 10. 3. 2016

Prispôsobovanie si histórie. Deti na školách sa už roky učia z kníh, ktorých pasáže možno nazvať zmanipulované. Týkajú sa hlavne obdobia slovenského fašistického štátu z rokov 1939 až 1945. Autori niektorých dejepisov sa snažia ospravedlniť konanie kňaza a prezidenta tohto štátu Jozefa Tisa. Výchova školákov tak závisí od učiteľov, či tieto texty preberú alebo ich učia z iných materiálov. Niektorí z nich bijú na poplach a tvrdia, že našim deťom podávame históriu tendenčne a nesprávne.

Otázka, čo mladí vedia o Tisovi a slovenskom štáte, sa vynorila po sobotňajších voľbách, keď sa do parlamentu prebojovala Kotlebova strana. Tá je známa velebením tohto prezidenta, popieraním holokaustu. Jadro jej voličov tvorili práve ľudia vo veku od 18 do 21 rokov. Tisov režim bol zodpovedný za násilné vysťahovanie takmer 60 000 slovenských Židov, pričom drvivá väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch.

„Priznám sa, že výsledok volieb bol v tomto kontexte pre mňa nepríjemným prekvapením a možno vypovedá o vzdelávacích výsledkoch našich škôl viac ako PISA,“ uviedla pre Pravdu hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Istým problémom, ktorý sa ukazuje pri prvovoličoch, môže byť podľa nej odbornosť pri vyučovaní dejepisu, občianskej náuky a etickej výchovy na stredných odborných školách.

Denník Pravda si preštudoval učebnice od dvoch autorov, historikov Dušana Kováča a Róberta Letza. Obaja sú vo svojej oblasti odborníci, ale ich pohľad na dejiny je odlišný. Kým dejepis pre deviaty ročník základných škôl, ktorý napísal Kováč, vysvetľuje holokaust či potupné označovanie Židov žltou hviezdou jasne, v učebnici pre tretí ročník gymnázií od Róberta Letza je zmienka o hviezdach len ako doplnkový stĺpček. V Letzovej knihe sú aj pasáže z Tisových prejavov, tiež z jeho obhajovacej reči pred Národným súdom z marca 1947, ktorý ho odsúdil za zradu na trest smrti, bez vysvetľovacích poznámok. Okrem toho nikde nespomína výraz fašistický slovenský štát, ale „Nový štát na mape Európy“.

„Ťažko sa porovnáva deviatacká učebnica a učebnica pre gymnazistov. Avšak tá, ktorá je určená starším, je písaná tak, že pri jej čítaní človek nadobudne pocit, že autor konanie Tisa ospravedlňuje,“ povedala pri porovnávaní dejepisárka jedného z bratislavských gymnázií. Ako dodala, s kolegami si pri hodinách vypomáhajú vlastnými materiálmi a filmami z prostredia vyhladzovacích táborov. „Nezoberiem si na zodpovednosť, aby z mojich žiakov vyrastali ľudia so skresleným pohľadom na minulosť, ktorí budú neskôr ľahkou obeťou extrémistov, ako to už môžeme, bohužiaľ, vidieť,“ dodáva pedagogička.

Aj podľa ostatných učiteľov, ktorých oslovil denník Pravda, sú učebnice dejepisu napísané tak, aby skreslili historické fakty, očistili osobu Jozefa Tisa a zjemnili tragédiu vtedajšej doby. Upozorňujú, že ak sa na problém nezačne poukazovať a naďalej budeme deti učiť z týchto kníh, vyrastie nám generácia neonacistov. Učebnice, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, schvaľuje ministerstvo školstva.

Denník Pravda oslovil Róberta Letza, ale aj Dušana Kováča s otázkami, prečo je ich pohľad rozdielny. Letz do uzávierky neodpovedal. Podľa Dušana Kováča pri učebniciach dejepisu ide o to, aby žiaci dostali kritický pohľad na dejiny. „Kritické myslenie ich nabáda k uvažovaniu, hľadaniu príčin historických omylov a tragédií. O slovenskom štáte z rokov 1939 – 1945 by mali dostať práve taký výklad, ktorý by nehľadal ospravedlnenia pre zločiny, ktoré sú zjavné,“ vraví Kováč.

Na občiansku chýba čas

O tom, čo je totalitný režim, aký bol slovenský štát, ako sa postupne obmedzovali práva a slobody Židov a čo bol holokaust, sa žiaci teoreticky môžu učiť aj na občianskej náuke. Podľa rezortu školstva sa s touto problematikou môžu oboznámiť v rámci tém ľudské práva a slobody, občan a štát. Či sa tak deje, však závisí od osobnosti učiteľa a tiež od toho, či má na to naozaj časový priestor.

Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť upozorňuje, že problém nie je len v nedostatku vzdelávania o fašizme a extrémizme na školách, prípadne na hodinách občianskej náuky. „Je to celkovo aj o nedostatku občianskej gramotnosti, ľudskoprávneho vzdelávania ako takého a kritického myslenia – na školách, ale aj inde, najmä vo verejných inštitúciách,“ poukázala Debrecéniová. Pripomína, že v predvolebných debatách sa diskutujúci „takmer ani slovkom nezmienili o ľudských právach, hoci debaty boli plné ,zdravotníctva‘, ,školstva‘, ,korupcie‘ a ,zamestnanosti‘ – ako keby sa práve v týchto oblastiach nenapĺňalo právo na zdravie, ľudskú dôstojnosť, vzdelanie a slobodu myslenia, rovnosť, prácu a iné práva“.

Ich organizácia sa roky snažila vzdelávať učiteľov a učiteľky občianskej náuky o ľudských právach. „Zháňali sme na to peniaze, robili tréningy, manuály, materiály. Robili sme to roky. Lenže celý ten čas sa to nikde nepremietalo do systému, pretože ten to jednoducho nechcel prijať a vytvoriť na to priestor. A čím ďalej tým viac sme sa stretávali len s frustrovanými učiteľkami a učiteľmi, ktorí z posledných síl bojovali so systémom, ktorý to nebol ochotný do seba zakomponovať,“ uzavrela s tým, že napokon s týmto typom vzdelávania museli skončiť, lebo neprinášalo nijaký efekt.

Čítajte viac

Nikola Bučeková
 
© PEREX, 2016
Článok uverejnil portál Pravda.sk v rubrike Správy/Domáce 10. 3. 2016 o 7:00.