Aké bude vzdelávanie v budúcnosti?
Chceme vedieť viac, 18. 6. 2015
Hodnoty, ktoré ľudia vyznávajú a predstavy, ktoré o budúcnosti majú, ovplyvňujú aj ich pohľad na vzdelávanie. Prieskum verejnej mienky realizovaný v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku zisťoval názory reprezentatívnej vzorky respondentov a respondentiek slovenskej spoločnosti na to, čo prinesie budúcnosť, čo bude dôležité pre šťastný život a aký vplyv bude mať štát na životy ľudí a aj na podobu vzdelávania.
Čo bude dôležité o 25 rokov?
Ľudia očakávajú, že život v budúcnosti bude ešte rýchlejší a náročnejší. Preto za najdôležitejšie schopnosti človeka označujú rýchle prispôsobovanie sa zmenám a využívanie technológií (zhodne 49 %). Treťou najčastejšie označovanou možnosťou bola schopnosť presadiť sa medzi ostatnými (40 %).
O tom, že bude potrebné neustále sa prispôsobovať, sú najviac presvedčení starší respondenti/ky vo veku 55 – 65 rokov (62 %). Zároveň platí, že so zvyšujúcim sa vzdelaním stúpa aj podiel ľudí, ktorí tomu pripisujú dôležitosť. Vo výraznejšej miere sa k tomu prikláňajú aj podnikatelia/ľky (67 %) či dôchodcovia/kyne (65 %), oproti napríklad nezamestnaným či študentom/kám (zhodne 45 %).
Z ďalších požiadaviek, ktoré budú na ľudí kladené, tretina respondentov/iek označila schopnosť vedieť sa za každých okolností vynájsť (34 %), mať blízkych ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť (32 %) a mať dobrú prácu (32 %).
Vynaliezavosť relatívne najzriedkavejšie označovali starší ľudia vo veku 45 – 54 a 55 – 65 rokov. Naopak, najčastejšie ju volili študenti a študentky, z ktorých ju označila takmer polovica (49 %).
Možnosť spoľahnúť sa na blízkych ľudí bude aj naďalej veľmi dôležitá. Označovali ju respondenti/ky naprieč všetkými generáciami, ľudia s rôznym vzdelaním, z rôzne veľkých sídel a s rôznymi príjmami.
Nebyť odkázaný na pomoc od iných bude dôležité iba podľa pätiny (23 %) respondentov/iek, pričom so zvyšujúcim sa vzdelaním dôležitosť tejto požiadavky klesá. Označila ju vyše tretina (35 %) respondentov/iek so základným vzdelaním, no menej než pätina (19 %) vysokoškolských absolventov/iek. To zrejme súvisí aj s tým, že mať veľa peňazí bude podľa opýtaných najmenej dôležité zo všetkých možností. Myslí si to len niečo vyše desatina (13 %) respondentov/iek, pričom čím starší/ie a vzdelanejší/ie sú, tým menej sú o tom presvedčení/é.
Akú budúcnosť si želáme?
Predstavy o tom, čo bude, môžu, no nemusia korešpondovať s tým, čo si ľudia naozaj želajú. To sa potvrdilo aj na verejných a školských workshopoch realizovaných v rôznych kútoch Slovenska v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Mnohí účastníci a účastníčky v odpovediach na otázky o budúcnosti bojovali s dilemou, či povedať, čo podľa nich bude alebo čo si želajú, aby bolo.
Napriek náročnosti doby a potrebe flexibility budú pre šťastný život stále dôležité dobré medziľudské vzťahy a silné väzby v najbližšom okolí. S tým sa stotožnilo najviac respondentov/iek (55 %) bez ohľadu na vek, vzdelanie či výšku príjmu. Schopnosť postarať sa o seba (51 %) a slobodné napĺňanie vlastných záujmov a potrieb (47 %) dopĺňa trojicu najčastejšie označovaných atribútov šťastného života v budúcnosti. Zatiaľ čo pri sebestačnosti neboli medzi respondentmi/kami zaznamenané žiadne rozdiely, napĺňanie vlastných záujmov a potrieb častejšie označovali vysokoškolsky vzdelaní ľudia (56 %).
Istotu, že sa o človeka štát postará, keď to bude potrebovať, označila menej než tretina (31 %) respondentov/iek, a to bez rozdielu veku. Potrebu takejto starostlivosti najmenej často požadujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Omnoho dôležitejšie je pre ľudí ich najbližšie okolie. Rodinný život a priateľské vzťahy budú podľa respondentov/iek pre šťastný život zásadné aj v budúcnosti. Ukazuje sa však, že zapojenie sa do života komunity, do rôznych spolkov a združení nepatrí medzi podmienky šťastného života. Označilo ich totiž len 12 % respondentov/iek.
Autorky a autor správy:
Zuzana Zimenová
Peter Dráľ
Elena G. Kriglerová
Za pomoc pri analýze dát z prieskumu autorky a autor ďakujú Jane Kadlečíkovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Zdroj:
Reprezentatívny prieskum verejnej mienky | 22. 4. – 5. 5. 2015
TNS Slovakia pre kampaň Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku
www.chcemevedietviac.sk
O prieskume:
Agentúra TNS Slovakia uskutočnila v dňoch 22. 4. – 5. 5. 2015 reprezentatívny prieskum verejnej mienky online metódou. Výberovú vzorku tvorilo 1000 respondentov a respondentiek, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku (18 – 65 rokov), vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.
