Analýza: Chromíkovo dobrodružstvo
Pravda.sk, 9. 2. 2015
Referendum ako dobrodružstvo? Alebo štátom platený drahý celoštátny prieskum verejnej mienky pre ďalší postup? Iniciátori referenda, Aliancia za rodinu, síce v kampani zdôrazňovali, že referendum je najdemokratickejší inštitút v krajine, po zverejnení prvých výsledkov ho však Anton Chromík označil za „dobrodružstvo“. „Je to dobrodružstvo, ktoré sa ešte začína. To je podstatné a dôležité,“ vyhlásil Chromík s tým, že to je prvý krok na ceste, v ktorej budú pokračovať, aby sa dostali k „ochrane rodiny“. Referendum vyšlo daňových poplatníkov na 6,3 milióna eur. Aliancia za rodinu na svojej stránke presviedčala svojich stúpencov, že nejde o vyhodené peniaze a referendum nás stojí toľko, čo jeden kilometer rovnej diaľnice.
Napriek takmer všadeprítomnej kampani, v ktorej sa aj cez sociálne siete i v kostoloch šíril pocit strachu a ohrozenia, takmer 80 percent voličov na referendum neprišlo. Ôsme referendum v histórii Slovenska malo dokonca tretiu najnižšiu účasť. V menšom počte ako teraz prišli ľudia hlasovať len v referende v roku 1994, kde sa mali vyjadriť o zákone o preukazovaní financií použitých pri dražbách a privatizácii a v referende o predčasných voľbách v roku 2000. Len o málo vyššiu účasť malo referendum, kde mali voliči okrem iného rozhodovať o zrušení koncesionárskych poplatkov.
Právnička Janka Debrecéniová upozorňuje, že toto „dobrodružstvo“ malo silný adrenalínový nádych a trpkú pachuť. „Našťastie to dopadlo celkom dobre. Myslím si, že veľa ľudí vyslalo signál o tom, že odmieta koncepty, ktoré sa nám tu všetkým snažila vnútiť Aliancia za rodinu,“ hovorí Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Bolo toto referendum teda drahým prieskumom verejnej mienky? Debrecéniová ho považuje za spôsob, akým si Aliancia testovala svoj mobilizačný potenciál. „Všetci sme sa poskladali na to, aby si Aliancia za rodinu za svetiel reflektorov otestovala svoj mobilizačný potenciál na to, aby mohla pod rúškom „demokracie” podkopávať základné piliere, na ktorých je postavené naše ústavné zriadenie. Ako návnadu a zámienku si na to vybrala menšinu, ktorá je v štáte jedinou, ktorá nemá ani formálne garantované svoje práva a o ktorej veľa ľudí veľa nevie,“ myslí si Debrecéniová.
Daniela Balážová
© PEREX, 2015
Článok uverejnil portál Pravda.sk v rubrike Správy / Domáce 9. 2. 2015 o 10:00.