Barbara Havelková: Stereotypy sú dedičstvom socializmu

Pravda.sk, 25. 5. 2017

Žena má byť predovšetkým matkou, kariérne ambície zase patria mužovi. Stereotypy, ktoré predpisujú každému pohlaviu inú rolu, pramenia v našej spoločnosti zo socializmu, hovorí Barbara Havelková, ktorá vyučuje na právnickej fakulte univerzity v Oxforde a je poradkyňou českého premiéra v otázkach rodovej rovnosti a práva. Minulý týždeň predstavila v Bratislave svoju novú knihu Rodová rovnosť v práve: Skryté dedičstvo socializmu. Pre Pravdu vysvetlila aj to, prečo je u nás rovnosť medzi mužom a ženou skôr utópiou ako realitou.

Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých tu rovnosť máme, a čo vlastne tie ženy ešte chcú. Stereotypy sú tu stále prítomné. Kde sa ukrývajú tie najväčšie?

Možno neodpoviem úplne presne na otázku, no poviem jednu vec. Keď začnete ľuďom ukazovať štatistiky o tom, že vysokú školu v Českej republike vychodí viac žien ako mužov, ale nedosiahnu rozhodovaciu pozíciu napríklad v politike, biznise či vo verejných inštitúciách, tak vám väčšina povie, že ženy sa aj tak majú venovať rodine a byť mamičkami. A s tým sa nedá nič robiť, alebo že to ženám neprekáža. Ale to nie je pravda! Prvá vec, ktorú si musíme uvedomiť, je, že mnohým ženám to v skutočnosti prekáža. Napríklad keď sa chcú po dvoch-troch rokoch vrátiť z rodičovskej dovolenky na trh práce, a zamestnávateľ urobí organizačné zmeny len preto, aby nemusel ženu prijať späť do práce. Samozrejme, že im to prekáža, keď prídu o príjem, preruší sa im kariéra. Niektoré ženy hovoria, že sú s tým zmierené. Ale ľudia sa dokážu zmieriť s kadečím. Filozofka Martha Nussbaum, ktorá ani nie je feministka, hovorí, že ľudia prispôsobia svoje očakávania tomu, čo je realistické. Je to pochopiteľná psychologická reakcia. Keď viete, že niečo nedosiahnete, tak sa na to vykašlete, lebo nechcete prežiť život plný sklamaní. My vlastne nevieme, čo by ženy skutočne chceli dosiahnuť, pokiaľ im to nebudeme reálne umožňovať.

Čo by sa muselo zmeniť, aby sa nám podarilo celkom odbúrať stereotypy?

Skutočná zmena musí byť celospoločenská a kultúrna. V Česku sa nedávno strhla debata o básničke v čítanke. Hovorila – načo sú dievčatá na svete? Aby z nich boli mamičky. To znamená, že už malým dievčatám hovoríme, čím majú byť. A na záver to podčiarkneme – aby bol svet v poriadku. A keď nebudete mamičkami, tak svet nebude v poriadku. Už socializácia detí je veľmi dôležitá, musíme odbúravať tieto stereotypy. Nedávno som videla jedno video, kde otec hovoril, že svojej dcére prepisuje rozprávky. Škrtá princ a dáva princezná a naopak. Nakoniec princezná zachraňuje princa a bojuje s drakom. Nečaká, kým ju niekto zachráni, ale ona zachraňuje. Áno, je to úsmevné, ale keď si to obrátite a poviete si – toto som povedal o žene, povedal by som to aj o mužovi? Tým sa môžeme sami korigovať a meniť svoje zakorenené postupy a stereotypy, na základe ktorých pracujeme s našou jazykovou realitou. A navyše, ambície u žien sa trestajú. Existujú výskumy, ktoré hovoria, že žena môže byť kompetentná alebo obľúbená. Nemôže byť oboje, to sa vylučuje. Keď poviete o mužovi, že je ambiciózny, tak aj tam to má trochu negatívne konotácie, no keď sa to povie o žene, tak je to skoro ako ortieľ smrti. A rozhodne to znamená, že ju zrejme žiadny muž nebude chcieť. Okamžite to na ňu ako na osobnosť vrhá určité svetlo, pritom to nemusí vôbec nič znamenať.

Buď matka, alebo chladnokrvná karieristka?
Áno, presne tak. Muži môžu byť otcovia, aj mať kariéru, a je to úplne v poriadku, nie je tam žiadny rozpor. Ženy nútime, aby si vyberali. Pritom aj ženy chcú mať oboje – tak, ako to chcú mať muži.

Čítajte viac

Katarína Filová

Pozrite aj:

Foto: Archív B. H.

Posted in 2017, Diskusie, Mediálny archív, Podujatia