JANKA DEBRECÉNIOVÁ: Žena nie je maternica
Pravda – OSA 30. 5. 2015 / Pravda.sk, 1. 6. 2015
Asi pred dvoma rokmi ma oslovila žena, ktorá sa pripravovala na pôrod. O svojom pôrode mala, podobne ako mnoho iných žien, celkom jasnú predstavu: chcela byť informovaná o všetkom, čo sa počas pôrodu bude diať a na základe týchto informácií chcela sama prijímať rozhodnutia. Chcela, aby bolo chránené jej súkromie a intimita a aby mohla pri výbere pôrodnej polohy či počas tlačenia načúvať potrebám svojho tela. Chcela sa vyhnúť intervenciám, ktoré pri normálne prebiehajúcom fyziologickom pôrode nie sú nevyhnutné. Prvé chvíle po narodení svojho dieťaťa chcela stráviť v blízkom a nerušenom kontakte s dieťaťom. Jednoducho povedané, chcela, aby boli počas jej pôrodu dodržiavané jej ľudské práva, aby nad týmto pôrodom mala kontrolu a aby s ňou bolo zaobchádzané s rešpektom. Obe sme správne tušili, že nech nám opísané požiadavky znejú akokoľvek elementárne a legitímne, za „normálne“ je v slovenských pôrodniciach považované niečo iné, a preto si ich bude potrebné „vydobyť“.
Klientka teda spísala svoje pôrodné priania a zaslala ich pôrodným zariadeniam v okolí svojho bydliska s prosbou o vyjadrenie. Z oslovených zariadení jej väčšinou prišla stručná odpoveď (ak vôbec), že splniť jej požiadavky nie je možné. Niektoré z oslovených pôrodníc jej zároveň odporučili hľadať si iné zariadenie. Klientka si napokon iné zariadenie naozaj našla: v neďalekom zahraničí. Jej pôrodný útek ju stál nemalé finančné prostriedky a množstvo logistického úsilia a nepohodlia. Napriek tomu však mohla porodiť dôstojne a s vedomím, že jej ľudské práva boli rešpektované.
Čo sa deje v slovenských pôrodniciach
Zďaleka nie všetky ženy na Slovensku disponujú dostatočnými zdrojmi a podporou svojho okolia na to, aby si mohli pôrod s rešpektovaním svojich prianí a práv zabezpečiť svojpomocne. Mnohé napokon využitie svojpomoci ani nezvažujú, keďže žijú v legitímnej domnienke, že zdravotnícke zariadenia a zdravotnícky personál robia všetko pre napĺňanie ich práv. Fakt, že väčšina žien na Slovensku vynakladá na zdravotnú starostlivosť nemalé prostriedky v podobe zdravotného poistenia, legitímnosť tejto domnienky a požiadavky na zabezpečenie kvalitnej pôrodnej starostlivosti len posilňuje. Napokon, štát je povinný garantovať ženám takúto starostlivosť nielen teoreticky, ale aj v praxi.
Realita však ukazuje, že nech sú tieto úvahy akokoľvek logické, v praxi dochádza pri pôrodoch v pôrodniciach k vážnym porušeniam ľudských práv žien. Tieto porušenia boli nedávno zdokumentované v publikácii Ženy – Matky – Telá, vydanej združením Občan, demokracia a zodpovednosť v spolupráci so združením Ženské kruhy. Výskum a monitoring, z ktorých publikácia čerpala, poukazujú napríklad na notorické neporozumenie konceptu informovaného súhlasu zdravotníckym personálom. Koncept, ktorý má slúžiť rodiacim ženám na to, aby boli v dostatočnej miere, zrozumiteľným spôsobom a priebežne informované o všetkých aspektoch zdravotnej starostlivosti, aby mohli samy prijímať rozhodnutia o tejto starostlivosti, v podstate slúži zdravotníckemu personálu na to, aby o týchto ženách pod rúškom legality sám a do veľkej miery neobmedzene rozhodoval.
Formuláre „informovaného“ „súhlasu“, ktoré ženy podpisujú pri vstupe do pôrodnice, často v zhone, v kontrakciách a bez akéhokoľvek ďalšieho sprievodného informovania, tak slúžia zdravotníckemu personálu ako nástroj na zabezpečenie (právne nepodloženého) pocitu právnej neohroziteľnosti.
Janka Debrecéniová
© PEREX, 2015
Článok uverejnil portál Pravda.sk 1. 6. 2015 o 11:00 v rubrike Názory/Osa a denník Pravda v tlačenej prílohe OSA 30. 5. 2015. Foto Robert Hüttner, Pravda.
