DISKUSIA: A. Karkalík (pôrodník, Feminatal) / J. Debrecéniová (právnička, ODZ) / Z. Krišková (Ženské kruhy)
Čas.sk, 26. 12. 2015
Je to s pôrodníctvom na Slovensku naozaj také zlé?
Karkalík: „Momentálne na Slovensku chýba ucelený program, ktorý by skvalitňoval pôrodnú zdravotnú starostlivosť. Stále je priestor na zvýšenie kvality a zlepšovanie poskytnutej starostlivosti. Stav našich pôrodníc odráža stav celého zdravotníctva.“
Debrecéniová: „Ministerstvo zdravotníctva sa nezaujíma, čo sa ženám pri pôrode deje, nezbiera a nevyhodnocuje údaje o kvalite poskytovanej starostlivosti a nevytvára podmienky pre nevyhnutné zmeny.“
Krišková: „Podľa nášho prieskumu nie sú rozdiely medzi nemocnicami, ktoré majú certifikát „Baby friendly hospital“, a tými, ktoré nie, pretože ani jedna z certifikovaných nemocníc nesplnila požiadavky programu ani na 50 %.“
Andrej Karkalík z bratislavského centra Feminatal:
Ženy sa na fórach často sťažujú, že v nemocnici rodili „ako na páse“ a chýbal im individuálny prístup. Pritom pred 20 – 30 rokmi to bolo úplne bežné… Myslíte si, že dnešné ženy sú voči sebe úzkostlivejšie?
Je to spôsobené skôr systémom ako ženami. Pôrodníctvo pred 20 rokmi nebolo ideálne. Momentálne na Slovensku chýba ucelený program, ktorý by skvalitňoval pôrodnú zdravotnú starostlivosť. Stále je priestor na zvýšenie kvality a zlepšovanie poskytnutej starostlivosti. Stav našich pôrodníc odráža stav celého zdravotníctva.
Ako to teda v našich pôrodniciach momentálne funguje?
V istých regiónoch určite chýba personál a aj novšie vybavenie. Lekárov je málo a sú nadmieru vyťažení. Za takýchto podmienok klesá kvalita poskytovanej starostlivosti. Keď ste vyčerpaní a unavení, tak aj empatia k ľuďom – rodičkám, bohužiaľ môže klesať. Vo veľkých nemocniciach má jeden lekár často 9 až 12 pôrodov za deň.
Okrem zvýšenia počtu zdravotných pracovníkov, čo by ešte pomohlo?
Tímová spolupráca – kompetentní ľudia by mali zobrať na zreteľ túžby a požiadavky rodičiek a snažiť sa skvalitniť starostlivosť o ne. Je to je však dlhodobý proces. Hlavný kameň úrazu sú samozrejme financie. Niektoré ženy žiadajú služby ako v západných krajinách. Požadujú od slovenského systému niečo, čo zatiaľ nezvláda poskytnúť. Treba začať postupne.
Keby aj u nás mali pôrodné asistentky väčšie kompetencie, odľahčilo by to stres a vypätie lekárov, a tým by sme mali lepší systém?
Postoj väčšiny lekárov je taký, že nemáme problém pustiť asistentky k vedeniu a kontrole priebehu pôrodu, ale v takom prípade budeme požadovať, aby tieto asistentky prebrali aj istú mieru zodpovednosti za možné následky. Lekár by nemal zodpovedať za pôrod, pri ktorom nebol. Prerozdelenie kompetencií by však určite viedlo k zlepšeniu kvality a spolupráce. Lekár by nepodliehal takému stresu a únave. U nás je ešte stále bežné, že pôrodník trávi v službe až 16 hodín. Aj toto vidím ako jeden z negatívnych faktorov, ktorý dolieha na celkový obraz pôrodníctva u nás. Unavený a neochotný lekár.
Právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť:
Systém pôrodníctva na Slovensku má mnoho medzier.
- Zdravotnícky personál sa mylne domnieva, že o tom, čo sa deje pri pôrode, rozhoduje on a ženy do svojich pôrodov nemajú čo hovoriť.
- Mnohé pôrodnice majú nevyhovujúce podmienky na pôrod a zabezpečenie súkromia pri ňom. Zdravotnícky personál je často necitlivý k potrebám rodiacich žien.
- Na Slovensku chýbajú vypracované odborné postupy, ktoré sú v súlade s odporúčaniami Medzinárodnej federácie pre gynekológiu a pôrodníctvo. Dôsledkom toho je, že v praxi sa stále používajú zastarané a škodlivé postupy.
- Získavanie informovaného súhlasu v praxi neslúži na ochranu práv žien.Často spočíva len v získaní podpisu od rodiacich žien a nepredchádza mu trpezlivé a zrozumiteľné informovanie, ktoré by im umožnilo slobodne sa rozhodovať.
- Ministerstvo zdravotníctva sa nezaujíma, čo sa ženám pri pôrode deje, nezbiera a nevyhodnocuje údaje o kvalite poskytovanej starostlivosti a nevytvára podmienky pre nevyhnutné zmeny.
Podpredsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková:
„Jedným z krokov k zlepšeniu systému je vytváranie siete nemocníc s certifikátom Baby friendly hospital (BFHI). Ide o dlhodobý celonárodný program, ktorý by mal zaistiť nahradenie zastaraných spôsobov v našich pôrodniciach pokrokovými, prospešnými pre ženy aj deti. Certifikát sa má udeliť na záver všetkých aktivít, počnúc školením personálu a rekonštrukciou priestorov až po zabezpečenie adekvátneho financovania. Na Slovensku je tento program, bohužiaľ, obrovským zlyhaním. Viac ako 30 nemocníc síce dostalo certifikáty, ktoré by mali svedčiť o tom, že sú priateľské k deťom, avšak opak je pravdou a potrebné zmeny sa neudiali.Podľa nášho prieskumu nie sú rozdiely medzi nemocnicami, ktoré majú certifikát BFHI, a tými, ktoré nie, pretože ani jedna z certifikovaných nemocníc nesplnila požiadavky programu ani na 50 %. Jedným z hlavných bodov, ktorý mal byť splnený v rámci BFHI, je podpora bondingu (rannej väzby) prostredníctvom kontaktu koža na kožu ihneď po pôrode. Nahé dieťa si v kontakte s pokožkou matky samo postupne nájde prsník a prijíma mlieko. Minúty a hodiny po pôrode predstavujú obdobie, ktoré je mimoriadne dôležité na vytváranie väzby medzi matkou a dieťaťom. Posilňujú sa zdravie a imunita, podporuje sa bezproblémové dojčenie, pretože vďaka vysokým dávkam hormónu oxytocínu sa naštartuje tvorba mlieka. Pokiaľ môžeme rôznymi opatreniami zvýšiť spokojnosť a zdravie žien a detí, prečo to neurobiť?“
Kristína Štúriková
© Čas, 2015
Článok uverejnil portál Cas.sk 26. 12. 2015 o 01:00 v rubrike Správy.
Fotografie: zdroj – Cas.sk, autor: istock.
