Kedy sa majú ženy vrátiť z materskej do práce a prečo sú tri roky stále mantra
Denník N, 7. 9. 2016
V najväčšej slovenske banke, v Slovenskej sporiteľni, sa takmer 30 percent matiek vracia z materskej dovolenky skôr ako po troch rokoch. Vo VÚB to je asi desatina žien, zväčša ide o manažérky. A to sa deje stále častejšie nielen v bankách, ale aj v iných firmách. Tri roky už nie sú jasné pravidlo, matka ide do práce aj skôr. Súvisí to najmä s ekonomickou situáciou, no tiež sa obávajú, „aby neprišli o svoje odborné know-how, kontakty, a aby išli stále s dobou a s novými technológiami“, hovorí Andrea Borguľová, riaditeľka odboru ľudských vzťahov Slovenskej sporiteľne.
O tom, kedy po pôrode ženy začínajú pracovať, sa začína hovoriť teraz najmä pre podpredsedníčku parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (SaS), ktorá v utorok večer viedla schôdzu parlamentu. Mala šesť dní po pôrode. Už počas tehotenstva hovorila, že chce po pôrode pracovať a pokúsiť sa tak zladiť materstvo s prácou. Podobné to je aj u nezaradenej poslankyne Simony Petrík, ktorá bola tehotná počas kampane a teraz má niekoľkomesačnú dcéru.
Aj podľa reakcií verejnosti však vidieť, že v spoločnosti je stále silný názor – žena má byť s dieťaťom celé tri roky, ktoré u nás trvá rodičovská dovolenka. „Je škoda, že sa spoločnosť akoby vrátila pár rokov dozadu v otázke limitovania žien pracovať po materskej a rodičovskej dovolenke,“ reaguje na debatu Ivana Molnárová, riaditeľka najväčšieho pracovného portálu Profesia.sk.
Stále sa podľa nej traduje, že žena by mala byť doma tri roky, no ženy sa vracajú skôr. „Ja osobne mám okolo seba mnoho šikovných žien vo vysokých pozíciách, ktoré majú malé deti a vrátili sa takmer hneď do práce a zvládajú to veľmi dobre. Dôležitejšia ako kvantita je kvalita času, keď sa venujem dieťaťu,“ vraví Molnárová.
Aj v Profesii sa snažia, aby rodičia prišli do práce čo najskôr. Napríklad si môžu doniesť dieťa do práce, keď si potrebujú niečo vybaviť. „Mamičky v práci sú veľmi efektívne, majú dobrý time management, vedia si dobre zadeliť čas aj jednotlivé úlohy, vidíme to aj v našej firme,“ tvrdí Profesia.
Parlament a jeho vedenie na čele s Andrejom Dankom (SNS) majú na to iný názor. Keď si chcela v apríli do pléna vziať dieťa opozičná poslankyňa Simona Petrík, nedovolili jej to. Podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd), ktorý vtedy schôdzu viedol, Petrík kritizoval. Vyčítal jej, že na dieťa v parlamente neupozornila vopred, a pripomínal, že v parlamente už v minulosti bola čerstvá mamička. Neskôr Bugár aj tak povedal, že deti na rokovania nepatria. Poukazoval aj na to, že väčšina matiek deti v práci mať nemôže. „Pri páse alebo pri pokladnici nemôžete mať dieťa,“ hovoril Bugár. Poslanci aj zamestnanci parlamentu napokon dostali detský kútik, ktorý zriadili v jednej z kancelárií Ďuriš Nicholsonovej.
Takýto postup môže byť v rozpore s antidiskriminačným zákonom, myslí si Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Ten podľa nej zakazuje viaceré formy diskriminácie a tiež hovorí, že zamestnávatelia majú povinnosť vytvárať podmienky na predchádzanie diskriminácii. „Ak poslankyni nedovolia prísť do pléna parlamentu, lebo má so sebou niekoľkomesačné dieťa, je to diskriminácia na základe jej materstva, a teda pohlavia,“ hovorí. Parlament má pritom podľa nej viaceré možnosti, ako podmienky upraviť tak, aby ženy s dieťaťom svoju prácu vykonávať mohli.
Na materskú chodia muži už častejšie ako v minulosti, ide však stále o nízky počet. Kým v roku 2010 poberalo materské 109 mužov, minulý rok to bolo 1731. Ale stále je to veľmi nízke percento, žien na materskej je viac ako 50-tisíc. Aj dĺžka rodičovskej dovolenky je veľmi rozdielna. U žien je to podľa Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť v priemere 48 mesiacov a toto číslo zrejme odráža čerpanie na viaceré deti. U mužov trvá priemerná rodičovská dovolenka tri mesiace.
„Je to fenomén, ktorý je takmer výsostne ženský, aj keď nie je biologicky daný, ale spoločensky konštruovaný,“ hovorí Debrecéniová. To, že je dĺžka rodičovskej dovolenky stanovená až na tri roky, je podľa nej špecifikum, ktoré je v rámci Európy ojedinelé. Navyše vytvára spoločenské očakávanie, že dobrá matka je len tá žena, ktorá je s dieťaťom tri roky doma. „Hoci v iných krajinách sa na takúto dĺžku pozerajú ako na sci-fi,“ hovorí.
Ak je rodičovská dovolenka stanovená na tri roky, prináša to množstvo bariér aj smerom k ženám, ktoré chcú alebo potrebujú vykonávať platenú prácu. Napríklad štát nemá dostatočnú motiváciu na to, aby vytvoril dosť škôlok, jaslí alebo zabezpečil iný typ starostlivosti o deti, lebo si podľa Debrecéniovej alibisticky povie, že ženy aj tak môžu zostať tri roky doma.
Ženy zas často zostávajú doma aj preto, že nemajú zariadenie, do ktorého by dieťa dali. A firmy to vo veľkej miere vnímajú tak, že žena bude doma aspoň tri roky, ak teda nebude mať viac detí, takže o ňu ako o zamestnankyňu strácajú záujem, často ešte pred narodením dieťaťa. Ženy okrem toho dostávajú počas rodičovskej len veľmi nízky príjem – len niečo nad 200 eur. „Toto všetko podľa nej posilňuje predstavu, že žena má byť doma a patrí do kuchyne, a posilňuje závislosť žien od mužov. Všetky tieto mechanizmy zároveň pomáhajú vytláčať ženy zo sféry platenej práce a z verejnej sféry celkovo,“ hovorí.
Veronika Folentová
Pozrite aj:
Nicholsonová: Viac hodín po pôrode robiť nebudem, ak som zlyhala, nech ma odvolajú
© N Press, 2016
Článok uverejnil portál DennikN.sk 7. 9. 2016 o 17:15 v rubrikách Slovensko a Ekonomika a Denník N 8. 9. 2016 v rubrike Spravodajstvo.
