head5.png

Ľudia majú právo na informácie o zdravotnej starostlivosti

info_panacik_otaznik

ODZ, 6. 12. 2016

Vďaka našej právnej expertke Janke Debrecéniovej sme vypracovali a oficiálne podali pripomienku k predbežnej informácii o novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú pripravuje ministerstvo spravodlivosti. Navrhujeme v nej, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti povinne informovali o poskytovaní tejto starostlivosti podľa pravidiel stanovených infozákonom.

Hlavným dôvodom nášho návrhu je to, že v súčasnosti ľudia, ale ani štát, jeho orgány a nezávislé inštitúcie nemajú žiadne efektívne možnosti kontrolovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Táto absencia verejnej kontroly je obzvlášť závažná najmä preto, že pri zdravotnej starostlivosti sa majú napĺňať viaceré ľudské práva. Tie sa však v praxi často porušujú.

Ide napríklad o právo na zdravotnú starostlivosť a v rámci nej na informovaný súhlas s jej poskytovaním, právo na súkromie, intimitu a ľudskú dôstojnosť, právo na dôvernosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, právo nebyť podrobená/ý násiliu, mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, právo na nediskrimináciu a právo užívať plody vedeckého pokroku.

Tieto práva sú obzvlášť závažne ohrozované alebo porušované napríklad vtedy, ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje v ústavoch alebo osobám v obzvlášť znevýhodnenej alebo zraniteľnej pozícii – napr. starým ľuďom, ľuďom z nižším vzdelaním, resp. z nižších sociálnych vrstiev, ľuďom z marginalizovaných rómskych komunít, migrantom a migrantkám, ženám pri pôrodoch a pod. Taktiež v prípadoch, ak je kvalitnej zdravotnej starostlivosti „nedostatok“ – napr. v podobe dlhých čakacích lehôt, v dôsledku politík preplácania výkonov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, pre nedostatok kvalifikovaného personálu a pod.

Potrebu efektívnej kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti odôvodňujú aj požiadavky medzinárodného práva. Ak štát aj prenecháva poskytovanie zdravotnej starostlivosti súkromným poskytovateľom, stále je zaň priamo zodpovedný. Ak má štát túto zodpovednosť primerane realizovať a ak ho verejnosť chce pritom efektívne kontrolovať, musí mať informácie, ako sa zdravotná starostlivosť v praxi poskytuje. Takáto verejná kontrola je aj nevyhnutným predpokladom pre celkové zlepšenie situácie, obzvlášť keď sa slovenské zdravotníctvo zmieta v problémoch, ktoré verejnosť trápia a na ktoré reaguje veľmi citlivo.

Povinnosť sprístupňovať informácie, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, je opodstatnená aj preto, že zdravotná starostlivosť sa väčšinou financuje z verejného zdravotného poistenia. V zásade sa teda poskytuje z verejných zdrojov (aj v prípade súkromných zariadení) – a tak nie je dôvod, aby nepodliehala verejnej kontrole. V súčasnosti sú však možnosti získavania informácií o poskytovaní zdravotnej starostlivosti jednotlivými poskytovateľmi (ktoré nie  sú povinnými osobami v zmysle infozákona) veľmi obmedzené.

To, aké náročné (a nedostačujúce) je v súčasnosti získavanie informácií o zdravotnej starostlivosti, dokumentuje aj nedávno uskutočnený monitoring niektorých aspektov poskytovania pôrodnej starostlivosti na Slovensku. Realizovali sme ho v roku 2014 v spolupráci so združením Ženské kruhy vo všetkých nemocniciach v SR, ktoré poskytujú pôrodnú starostlivosť (v tom čase to bolo 54 pôrodníckych oddelení v 53 nemocniciach). Zaslali sme im infožiadosti, resp. infoprosby s rôznymi otázkami podľa toho, či išlo o povinnú osobu podľa infozákona (infožiadosť) alebo nie (infoprosba). Povinnými osobami bolo 23 nemocníc, na zvyšných 30 sa infozákon v tejto súvislosti nevzťahoval – tým sme adresovali iba prosby o informácie. Z týchto 30 nemocníc zareagovalo iba sedem, ostatné vôbec nereagovali.

V rámci nášho monitoringu poslali do všetkých nemocníc samostatné otázky, resp. listy aj viaceré ženy ako jednotlivé osoby. Aj v týchto prípadoch nemocnice reagovali len veľmi zriedkavo: z oslovených 54 pôrodníc na takéto listy odpovedalo len 17, pričom 9 z nich bolo povinnými osobami v zmysle infozákona a 8 nie.

Ak tento výsledok dáme do súvislosti s faktom, že nemocnice na svojich webových stránkach poskytujú informácie o poskytovanej pôrodnej starostlivosti len extrémne zriedkavo a vo veľmi minimálnej miere, vidíme, že získať informácie o zdravotnej starostlivosti od jej poskytovateľov je v prípadoch, že sa na nich nevzťahuje infozákon, často nemožné. Uvedený príklad teda v praxi ilustruje, prečo je potrebné, aby sa poskytovanie informácií podľa infozákona rozšírilo aj na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pevne veríme, že ministerstvo spravodlivosti pri koncipovaní návrhu novely infozákona vezme naše argumenty do úvahy a že náš návrh prispeje k jeho skvalitneniu. Infozákon je totiž právnym predpisom, ktorý je kľúčový pre verejnú kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti. A to je oblasť, ktorá z hľadiska dodržiavania ľudských práv a štandardov kvality stále stojí pred mnohými zásadnými výzvami.
 

Pozrite aj: