Ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi utečencom a migrantom, tvrdí mimovládka

Bratislava24.sk, 16. 6. 2015

Vo svete, ale ani u nás, sa v poslednom čase nehovorí o ničom inom ako o rozhodnutí Európskej komisie prerozdeliť podľa kvót 40-tisíc utečencov do členských krajín únie. To vyvolalo na Slovensku vlnu nevôle. Liga za ľudské práva je však toho názoru, žeby sme mali 785 žiadateľov o azyl prijať. Viaceré mimovládne organizácie dnes vyzvali slovenskú vládu na čele s Robertom Ficom, aby podporila európsku agendu o migrácii a prijala celkovo 785 utečencov. Naša spoločnosť je prevažne proti tomuto kroku, no nájdu sa aj takí, ktorí sú za. Spýtali sme sa predsedníčky mimovládnej organizácie Liga za ľudské práva Zuzany Števulovej prečo by malo Slovensko utečencov prijať a či je vôbec naša spoločnosť pripravená poskytnúť azyl takému množstvu ľudí?

Prečo by podľa vás malo Slovensko utečencov prijať?

Otázka prijatia utečencov má podľa môjho názoru viacero zdôvodnení. Jednak môže ísť o určité morálne hľadisko, keďže sme slobodný a demokratický štát, súčasť Európskej únie (EÚ) a NATO, máme prostriedky a kapacity, aby sme utečencom pomáhali. Prihlásili sme sa v podstate k tomu aj v migračnej politike Slovenskej republiky a sme členským štátom Dohovoru o právnom postavení utečencov. A potom je dôležitá aj otázka vzájomnej solidarity medzi európskymi štátmi, ako aj solidarita s tými bežnými ľuďmi, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, vojnových konfliktov, ktoré sa nepodarilo ukončiť, ako napríklad v Sýrii.

Ľudia si často mýlia pojmy migrant a utečenec. Aký je medzi nimi rozdiel?

Migrant je osoba, ktorá opustí krajinu svojho pôvodu a migruje do iného štátu. Utečenci sú však úzka skupina ľudí, ktorí podľa nášho právneho poriadku utekajú pred prenasledovaním, pred vojnou, ozbrojeným konfliktom alebo neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním.

Máme na Slovensku kapacity na prijatie avizovaných 785 utečencov, ktorých nám určujú kvóty Európskej únie? Z akých krajín by sme u nás ľudí prichýlili?

Určite tieto kapacity máme. V prvom rade treba podotknúť, že opatrenie prijať utečencov je na obdobie dvoch rokov, čiže utečenci by neprišli naraz. Pričom v roku 2014 sme spracovávali 331 žiadostí o azyl a rok predtým 441 žiadostí, takže za dva predchádzajúce roky sme dokázali spracovať približne rovnaký počet žiadostí o azyl, ako nám Európska únia teraz navrhuje prijať na nasledujúce dva roky. Myslíme si, že Slovensko disponuje jednak personálnymi kapacitami na Migračnom úrade, ako aj kapacitami mimovládnych organizácií, ktoré ponúkajú pomoc. Utečenci, ktorých by sme mali prichýliť, by boli hlavne zo Sýrie a Eritrey.

Sú pripravené nejaké dlhodobé plány čo s utečencami, ktorých by naša krajina prijala?

Nezaregistrovali sme, žeby sa slovenská vláda zodpovedne pripravovala na príchod utečencov, ak by to rozhodnutie Európskej únie bolo schválené. Avšak integračné programy pre utečencov na Slovensku už viac ako desať rokov dobre fungujú. Sú tu mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú so štátom, poskytujú právnu a sociálnu pomoc utečencom, hľadajú im bývanie, prácu.

Máte k dispozícii štatistiky o tom, koľko žiadateľov o azyl na Slovensku sa dokáže začleniť do spoločnosti?

Ide o dlhodobý proces. Mimovládne organizácie pôsobia na ľudí už počas azylového konania, kedy sa ešte nevie komu bude udelený azyl alebo doplnková ochrana. Ak sa však rozhodne, že dotyčná osoba azyl dostane, tak následne integračný program podľa zákona trvá šesť mesiacov. Keď sa za tento čas utečencovi nepodarí uchytiť, sme schopní sa o nich starať dlhodobo. Je to veľmi individuálne, pretože väčšina ľudí, s ktorými máme skúsenosti sa naozaj zamestná alebo napríklad začnú študovať. Ale nájdu sa aj ľudia, ktorí majú väčší problém sa integrovať. Jedná sa o jedincov, ktorí zažili násilie na vlastnej koži a majú rôzne psychické problémy. Tí musia byť najprv zverení do rúk psychológov a vysporiadať sa so svojou traumou a až potom sú schopní začleniť sa do pracovného prostredia.

Dokážu spomínaní ľudia prijať úplne rozdielnu kultúru, či už iné zvyky a tradície, ktoré sú pre nás bežné?

Nezaznamenali sme s týmto žiaden problém, teda ak ide o klientov, ktorým sme pomáhali. A naozaj boli to ľudia z rôznych moslimských krajín, z Afriky a podobne. Ide naozaj o tú kvalitu práce, čiže ak štát investuje finančné prostriedky do prepracované integračného procesu, kedy je utečencom poriadne vysvetlené, čo sa smie a čo nie, sú výsledky veľmi dobré.

Čítajte viac

Tomáš Stupavský

Posted in 2015