head2.png

Násilie je v pôrodniciach prítomné v rôznych formách

Debra_ABan_wTyzden_180518_thumb_151x151

Týždeň.sk, 18. 5. 2018

Diskusia o pôrodníctve sa posunula a objavuje sa čoraz viac názor, že zdravotnú starostlivosť treba zakladať na ľudskoprávnom štandarde. To potvrdzuje aj právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktorá je tiež editorkou publikácií Ženy – Matky – Telá.

Naposledy sme sa rozprávali pred vyše dvoma rokmi v súvislosti s rozhovorom do knihy Ešte netlačte. Čo sa odvtedy v oblasti pôrodníctva zmenilo?

Nezmenilo sa toho až tak veľa a možno sa niektoré veci ešte zhoršili. Nastáva akási protireakcia, pôrodnícke zariadenia si vytvorili mechanizmy, ktorými oslabujú požiadavky žien, ktorými si uplatňujú svoje práva. Napríklad posúvajú diskusie o pôrodných plánoch do neformálnej sféry, čo dôkazne oslabuje priania žien a možnosti právnej ochrany. Pozitívny posun je, že sa zmenil diskurz a objavili sa aj témy, o ktorých sa doteraz nehovorilo nahlas. Jednou z nich je téma násilia v pôrodniciach. Začalo sa o nej hovoriť celkom otvorene, čo je veľmi dôležité.

Súvisí to s tým, že sa celkovo hovorí viac o násilí na ženách?

Čiastočne, ale keďže sú praktiky v pôrodniciach, vrátane tých násilníckych, veľmi normalizované, ľuďom nedochádza, že ide o násilie. Pritom môže ísť aj o osoby vnímavé na násilie. Bolo potrebné začať hovoriť špecificky o pôrodníckom násilí. Tomu veľmi pomohol film Medzi nami, pretože to, o čom mimovládne organizácie a osoby venujúce sa ľudskoprávnym aspektom pôrodníctva dlhodobo hovoria, tento film odkryl a pomenoval veľmi vizuálne.

Vy tieto praktiky pomenúvate práve v publikácii Ženy – Matky – Telá, ktorej druhý diel ste vydali začiatkom tohto roka. Očakávate, že po kontroverzii sa aj vaša publikácia stretne so širším ohlasom a urýchli zmeny?

Pôsobím v oblasti ľudských práv od roku 2000 a za tých takmer 20 rokov som sa naučila, že v témach, kde je porušovanie práv žien veľmi hlboko zakorené a je v podstate akceptovanou súčasťou našej „kultúry“, bývajú zmeny veľmi pomalé a prácne. Nevyhnutnou podmienkou, okrem vykonania premyslených systémových zmien, je to, že sa zmení diskurz a ľuďom sa to aj týmto spôsobom začne „dostávať do hláv“. Po vydaní prvej knihy Ženy – Matky – Telá sme boli v jednom pôrodníckom zariadení diskutovať o tom, ako práva premietnuť do praxe. Prítomní vrcholoví predstavitelia zariadenia nám svorne tvrdili, že si knihu ešte nestihli prečítať. Všetci však používali termín rodiace ženy, ktorý sme začali používať v knihe – kým dovtedy to boli mamičky či rodičky.

Ale ministerstvo deklarovalo ešte pred Vianocami, že na nových štandardoch bude spolupracovať aj so zástupkyňami občianskych združení.

Naše organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy boli požiadané, aby pripravili podklady a predstavy, ako by mal proces zmien vyzerať. To sme urobili obratom ešte pred Vianocami. Odvtedy sa však neudialo nič, hoci ministerstvo deklaruje, že na štandardoch pracuje. Nie sú veľmi presvedčiví ani v tom, či chcú mať v procese zástupkyne ženských organizácií, ktoré sa tejto téme venujú. Stále hovoria len o spolupráci s „odborníkmi“, mysliac tým najmä pôrodníkov, čím potvrdzujú, že stále vychádzajú z konceptu autoritatívneho poznania. Optimisticky dúfam, že so štandardmi meškajú aj preto, že WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) vo februári tohto roka vydala aktualizované štandardy poskytovania pôrodnej starostlivosti pri nekomplikovaných pôrodoch, kde k predchádzajúcim 30 odporúčaniam pribudlo 26 nových.

Ani tie staršie štandardy WHO však neboli do slovenskej praxe aplikované. Môžeme očakávať, že sa na Slovensku teraz aplikujú ešte modernejšie štandardy?

Predchádzajúca príručka Care in Normal Birth (Starostlivosť pri normálnom pôrode) bola vydaná v roku 1996 a na Slovensku sa neuchytili ani také základné požiadavky, ako umožniť ženám slobodnú voľbu pôrodnej polohy. Aktuálna príručka zdôrazňuje, že ide o univerzálne aplikovateľné štandardy pre všetky krajiny a pre všetky systémy starostlivosti. Jej úplne prvou požiadavkou je potreba poskytovať ženám starostlivosť rešpektujúco, so zachovaním dôstojnosti, s rešpektovaním súkromia a zabezpečením ich informovaného rozhodovania sa. WHO tu zdôrazňuje, že pôrodná starostlivosť nesmie byť postavená na násilí a poškodzovaní žien a že musí byť celkovo postavená na ľudských právach.

Takže ľudské práva nie sú druhoradé a nemožno o nich hovoriť len vtedy, keď sa dosiahnu dobré medicínske výsledky zdravotnej starostlivosti.

Presne tak. Odfukuje to vietor z plachiet všetkým, ktorí doteraz hovorili, že ľudské práva pri pôrodnej starostlivosti sú iba nadstavbou, o ktorej sa môžeme rozprávať vtedy, keď budeme mať neobmedzený rozpočet alebo keď všetko pôjde dobre. WHO hovorí nie, rešpektujúca starostlivosť je absolútne základná požiadavka a kľúčový štandard, niečo, čím musí byť popretkávaný celý systém pôrodnej starostlivosti.

A myslíte, že o nových štandardoch ministerstvo vie a pochopilo práve túto základnú požiadavku?

Dúfam. Ak nevie, tak odkazujem. Objavuje sa to aj v tlačovej správe WHO k aktuálne vydaným štandardom. Tlačová správa vždy komunikuje najdôležitejšie posolstvá a toto je nejdôležitejšie posolstvo. Príručka má dokonca hneď v názve uvedené, že ide o odporúčania týkajúce sa starostlivosti, ktorá má smerovať k pozitívnej pôrodnej skúsenosti. WHO deklarovalo veľmi jasne, že sústrediť sa pri pôrode na prežitie dnes už nestačí a že snaha o dosiahnutie pozitívnej pôrodnej skúsenosti u každej ženy je esenciálnou a integrálnou súčasťou pôrodnej starostlivosti.

Toto neznie ako niečo, čo budú lekári radi počúvať.

Nie, a v štandardoch sa explicitne hovorí aj o tom, že za posledných dvadsať rokov sa v mnohých krajinách dá jednoznačne vystopovať trend prílišného zasahovania do pôrodov. Medikalizácia škodí, je drahá a upiera ženám ich práva vrátane možnosti rozhodovať sa o svojom pôrode a mať nad ním kontrolu.

Čítajte viac

Veronika Pizano
 
© .týždeň, 2018
Článok uverejnil portál tyzden.sk v rubrike .spoločnosť 18. 5. 2018.