Právnička Debrecéniová o sťažnostiach v zdravotníctve: kultúra ticha je u nás veľmi silná
Denník N.sk, 4. 7. 2022
Právnička Janka Debrecéniová zisťovala, ako nemocnice a úrady vyhodnocujú sťažnosti rodiacich žien. Konštatuje, že časť nemocníc si vytvorila stratégie na to, aby sťažnosti žien vôbec nemuseli posudzovať, a že niektoré inštitúcie ani nevedia, ako môže vyzerať porušovanie ľudských práv pri pôrodoch, hoci ich mali vyhodnocovať.
V súčasnosti je podľa Debrecéniovej na Slovensku toľko rôznych úradov a inštitúcií, ktoré môžu prijímať sťažnosti a podnety na zlú zdravotnú starostlivosť, že ženy nevedia, na koho sa obrátiť: na nemocnicu, na župu, na ministerstvo, na úrad pre dohľad? Preto by podľa nej mala vzniknúť úplne nová inštitúcia, ktorá by bola schopná posudzovať sťažnosti komplexne, od správnosti zdravotníckeho výkonu až po správanie sa zdravotníkov a zdravotníčok.
● Zistili ste, že nemocniciam, štátnym a regionálnym orgánom prišlo v priebehu prvého roka pandémie viac ako 130 podnetov týkajúcich sa porušovania ľudských práv pri pôrodoch. Na čo sa ženy sťažovali?
Veľmi často na nerešpektujúce, nevhodné a nedôstojné správanie. Aj keď nemocnice a ďalšie inštitúcie to zaobaľovali do rôznych podôb, aby to neznelo veľmi právnicky a nárokovateľne.
● Do akých podôb?
Nazývali to nespokojnosťou alebo neetickým prístupom. Z podstaty veci, ak sa niekto správa nerešpektujúco, správa sa zároveň aj neeticky, ale ak o tom hovoríme len ako o porušení etiky, robíme z toho neprávny a nenárokovateľný koncept.
● Vedia ženy, že ich negatívna skúsenosť môže byť aj porušením ich ľudských práv?
Áno. A necitlivé a nerešpektujúce správanie často vnímajú oveľa citlivejšie než iné porušenia. Vieme rozlíšiť či to, čo sa nám deje, je empatické, rešpektujúce, vnímavé, degradujúce, alebo či to napĺňa parametre slušného správania. Je v poriadku, ak ženy nevedia pomenovať niektoré porušenia ľudskoprávnym jazykom, pretože na to tu máme inštitúcie zodpovedné za dodržiavanie ľudských práv ako nemocnice či Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tie by mali byť schopné urobiť túto právnu kvalifikáciu. Problémom je aj to, že naše inštitúcie vnímajú zdravotnú starostlivosť veľmi rozdrobene a každá prijíma len veľmi špecifický druh sťažností. Ženy však vnímajú svoju pôrodnú skúsenosť ako celok a nerozlišujú, že táto fáza zdravotnej starostlivosti bola o rešpektujúcom a empatickom správaní a táto bude o odborných postupoch. Aj Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že kvalitná zdravotná starostlivosť nespočíva len v správnom technickom uskutočnení starostlivosti, ale aj v kvalitnej a pozitívnej pôrodnej skúsenosti.
● Nerešpektujúce správanie je pomerne široký pojem. O aké konkrétne situácie ide?
Môže ísť o to, že zdravotnícky personál žene nedá dostatok informácií predtým, ako si od nej vyžiada informovaný súhlas. Alebo urobí úkon bez toho, aby si súhlas vôbec vyžiadal. Prípadne napriek nesúhlasu ženy. Ale môže ísť aj o nerešpektujúcu komunikáciu, ktorá prestupuje celý proces. Môže to byť lekár, ktorý si o ženu oprie lakeť, keď je žena na stole s nohami v strmeňoch. Máme lekárov a lekárky, ktoré si po vaginálnom vyšetrení pravidelne utrú prsty, ktoré vytiahnu z vagíny ženy, do jej stehna. To je absolútny vrchol nerešpektujúceho správania. Patrí sem aj situácia, keď sa niekto o žene rozpráva v tretej osobe, akoby tam ani nebola, a nezapojí ju do konverzácie. Tohto sa týkala napríklad jedna zo sťažností, že žena vôbec nebola zapojená do pôrodného procesu. Môže ísť aj o degradujúce posmešky, o sexistické poznámky, že či žena kričala aj vtedy, keď to robila. Toto je zároveň sexuálnym obťažovaním na základe pohlavia, čo je považované za diskrimináciu žien. To isté platí aj pre nerešpektujúce správanie pri pôrode, pretože ide o starostlivosť, ktorú potrebujú takmer výlučne ženy, a preto sa tento druh zaobchádzania deje iba im.
● Nemáme na Slovensku zvyk oddeľovať správanie lekára a jeho odbornosť? Ľudia si často povedia, že ten môj lekár je hrozný somár, ale dobrý odborník, preto som rada, že sa k nemu vôbec dostanem.
Túto tendenciu má v prvom rade štát a jeho orgány a inštitúcie, na ktoré delegoval povinnosť zabezpečovať práva pacientov a pacientiek. Napríklad pôsobnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je očistená len na takzvané správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti. To je v skratke definované ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s najnovšími poznatkami vedy. Pri pôrodnej starostlivosti sem však patrí aj rešpektujúce správanie, súkromie či prítomnosť sprevádzajúcej osoby. Je preukázané, že prítomnosť sprevádzajúcej osoby zvyšuje spokojnosť ženy s pôrodom a prináša zdravotné benefity napríklad tým, že skracuje dĺžku trvania pôrodu alebo znižuje riziko cisárskeho rezu. Keďže pôrod je fyziologickým a hormonálnym dejom, závisí aj od toho, či sa žena cíti v pohode, bezpečne a či je zachované jej súkromie a intimita. Ale úrad pre dohľad tieto zložky nevníma ako súčasť správne poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Ria Gehrerová
© N Press, 2022
Článok uverejnil portál DennikN.sk 4. 7. 2022 o 9:17 v rubrikách Slovensko a Rozhovory.
