Šarlota Pufflerová: Táto kampaň by pre nás mala byť mementom

Pravda.sk, 6. 2. 2015

Agresivita nemusí byť len o tom, že niekto na ulici niekoho zbije. „Podľa mňa je agresívny už aj slovný prejav, teda aj to, keď niekto verejne hovorí veci, ktoré sú ohrozujúce pre menšinu,“ hovorí psychologička Šarlota Pufflerová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť. Terajšia atmosféra v spoločnosti pred referendom by podľa nej mala byť mementom. Už dávno mala byť na Slovensku diskusia o tom, ako sa upravia registrované partnerstvá, nie či sa upravia. Kampaň podľa nej zároveň ukázala potrebu odluky cirkvi od štátu.

Vášne pred referendom sa vystupňovali. Ako vnímate z vášho profesijného hľadiska atmosféru v spoločnosti?

Vnímam to ako dlhodobejší proces. Spustil sa ešte pred vyhlásením referenda. Bola tu zmena ústavy a predtým – síce podprahovo, ale dva roky – trvala diskusia k príprave stratégie ochrany a podpory ľudských práv. Tie isté subjekty, ktoré iniciovali referendum, stále podrývali a podrývajú toto úsilie. Už vtedy sa ukazovalo, že niekomu prekáža, že sa na Slovensku konečne chceme postarať o to, aby boli cez verejné politiky štátu napĺňané ľudské práva všetkých. Referendum sa akoby zameralo na tému ochrany rodiny, aj keď otázky v referende vlastne o nej nie sú. Ide v nich o obmedzenie práv osôb, ktoré nežijú v takej rodine, ako je v súčasnosti zadefinovaná v ústave – čo je vlastne model rodiny, ktorý ako jediný uznáva katolícka cirkev. Atakovanie úsilia o zlepšenie napĺňania našich ľudských práv vidím od začiatku ako cielenú propagandu, ktorá smerovala k tomu, aby ľudí zneistila a zastrašila. V posledných týždňoch sa to vyšpičkovalo a to nie je dobré. Takto sa v demokratickej spoločnosti veci neriešia.

Do akej miery ľudí v tejto kampani ovplyvňuje pocit strachu a ohrozenia?

Treba odlíšiť, kto má strach a kto ho vyvoláva. Zároveň však treba povedať, že toto referendum je účelové. A sú pri tom zneužívané tie inštitúcie, ktoré by sa mali v spoločnosti usilovať o sociálnu súdržnosť. Mám na mysli katolícku cirkev, čo sa jasne ukázalo pri čítaní pastierskeho listu minulú nedeľu, a potvrdzuje to aj viackrát vyslovená podpora, či dokonca pokyn pápeža na kladné hlasovanie v referende. Dovtedy sa to mohlo považovať za iniciatívu združenia, aj keď o tom silne pochybujem. Ak za tým stojí cirkev, ak sa verejne hlási k tomu, čo treba robiť – potom je otázne, či je to naozaj iniciatíva zdola. Alebo je to iniciatíva inštitúcie, ktorá má za cieľ niečo iné? Ak v kostoloch vyzývajú ľudí, že majú ísť na referendum, ako majú hlasovať a získavať pre to ďalších ľudí, ak sa cez vieru šíri propaganda, tak je to nielen manipulácia, ale aj zneužívanie ľudí cirkvou. U ľudí, ktorí chodia do kostolov a upínajú sa k viere, sa úmyselne vyvoláva strach a nenávisť. Zároveň sa im podsúvajú zavádzajúce informácie.

Môže to byť motiváciou, prečo ísť na referendum?

Neviem, nakoľko je motiváciou strach. Je tu aj ďalší faktor. Týka sa zbavovania sa osobnej zodpovednosti plnením pokynov autority, čo je veľmi nebezpečné a čo dobre poznáme z totalitných čias. Ľudia dostali pokyny, ako oslovovať ďalších ľudí s propagandou, v ktorej je náboj odporu a nenávisti k istej skupine ľudí. Nasadzujú sa im myšlienky, že oni majú rozhodovať o tom, ako by si mali iní ľudia usporiadať život a partnerské vzťahy. Tento spôsob uvažovania je pre mňa osobne nepredstaviteľný a desím sa, aké by to mohlo mať následky v krajine, kde k podobným zlyhaniam už v minulosti došlo. Veď ani ľuďom, ktorí veria v boha, nikto nehovorí o tom, čomu, komu a ako majú veriť. Toto vidím ako dosť vážny problém. Aj veriaci ľudia musia teda zvažovať vlastnú zodpovednosť za to, či svojím činom neublížia niekomu inému. A nie sú od toho oslobodení ani vtedy, ak niekto, kto je pre nich autoritou, veľmi jasne a presne povie, čo majú urobiť.

Čítajte viac

Daniela Balážová

Ďalšie vyjadrenia Šarloty Pufflerovej k téme referenda

Posted in 2015, Mediálny archív