head1.png

Slovenské pôrodníctvo nutne potrebuje systémové zmeny

ODZ – ŽK, 8. 2. 2018

Publikácia ŽENY – MATKY – TELÁ II prináša závažné zistenia z pôrodníc

V pôrodníckych zariadeniach na Slovensku sú masívne a systémovo porušované ľudské práva rodiacich žien. Súčasné kroky ministerstva zdravotníctva či jednotlivých nemocníc nepostačujú na to, aby sa situácia nejako zásadnejšie zlepšila. Nutné sú systémové zmeny, vďaka ktorým bude pôrodná starostlivosť orientovaná na potreby rodiacich žien a ich detí, a nie zdravotníckeho personálu, ako je to dnes. Správne fungujúci systém pôrodnej starostlivosti musí na všetkých úrovniach rešpektovať, chrániť a napĺňať ľudské práva. To je hlavný záver publikácie ŽENY – MATKY – TELÁ II: Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku*. Na diskusii s odbornou verejnosťou ju dnes prezentovali združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy, ktoré ju vydali v spolupráci s nezávislými expertkami. Okrem reflexie súčasného stavu pôrodníctva ňou chcú prispieť do diskusie o jeho problémoch a k hľadaniu serióznych riešení.

„Náš výskum potvrdzuje, že situácia je vážna: v pôrodniciach sa masívne porušujú práva žien, nie je v nich zriedkavé ani násilie na ženách, ktoré má rôzne podoby. Napríklad nútenie žien do polohy v ľahu a vyväzovanie nôh do strmeňov, rutinné nástrihy hrádze, tzv. tlak na fundus/Kristellerova expresia, ľudovo nazývané aj ako „skákanie po bruchu“, ale aj kričanie na ženy, ich zastrašovanie či iné formy nátlaku, znevažovania, zosmiešňovania a celkovo nerešpektujúceho zaobchádzania a psychického násilia,“ hovorí Janka Debrecéniová, právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť a editorka publikácie. Zdravotnícky personál dostatočne nerozumie, v čom spočíva informovaný súhlas, a  celkovo aj úroveň poskytovania informácií ženám počas pôrodov je veľmi slabá. To sú len niektoré závažné znaky toho, že slovenské pôrodnice sú hierarchické a patriarchálne inštitúcie s mocensky nastavenými pravidlami, kde o pôrodoch väčšinou rozhoduje pôrodnícky personál a nie samotné ženy ako autonómne a slobodné ľudské bytosti s vlastnou vôľou, dôstojnosťou a právami.“

„Alarmujúce je, že zdravotnícky personál si často ani neuvedomuje, že svojimi postupmi aj správaním hrubo porušuje záväzné ľudskoprávne štandardy, ako aj zdravotnícke štandardy odporúčané príslušnými medzinárodnými organizáciami. Na Slovensku navyše stále nie sú prijaté štandardy pôrodnej starostlivosti, ktoré by vychádzali zo súčasných poznatkov medicíny založenej na dôkazoch (evidence-based medicine) a ktoré by boli centralizované na potreby žien. Aj preto sa v slovenských pôrodniciach používajú desiatky rokov staré, prekonané a nezriedka škodlivé praktiky, ktoré sa často vykonávajú rutinne a paušálne, ako napríklad váženie a meranie detí bezprostredne po pôrode, ktoré narúša ich popôrodnú adaptáciu,“ uvádza predsedníčka združenia Ženské kruhy Zuzana Krišková.

Autorky publikácie poukazujú na nutnosť systémových zmien v slovenskom pôrodníctve, ktoré sa musia uskutočniť na všetkých úrovniach, jednotlivé zdravotnícke zariadenia a inštitúcie vzdelávajúce zdravotnícky personál nevynímajúc. Zmeny bude nutné zavádzať koncepčne a premyslene a jednotlivé kroky a opatrenia neustále vyhodnocovať a vylepšovať. Pri zavádzaní aj pri realizácii zmien bude potrebné poctivo zbierať a analyzovať dáta vrátane informácií o potrebách a požiadavkách žien a spätnej väzby od nich. Bez ich rovnocennej účasti nebude možné prijať kvalitné a pre ženy akceptovateľné riešenia. V celom procese budú popri pôrodníkoch a pôrodníčkach rovnako kľúčové aj pôrodné asistentky, manažmenty nemocníc a okrem ministerstva zdravotníctva a jeho organizácií aj iné dotknuté rezorty.

„Aj keď systémové zmeny budú nepochybne vyžadovať vynaloženie množstva zdrojov, jednou z najväčších výziev bude pravdepodobne zmeniť postoje zdravotníckeho personálu k rodiacim ženám, stereotypné predstavy o nich a zabehnuté vzorce rozmýšľania, správania a konania. Tie sa premietajú nielen do jednotlivých úkonov personálu, ale aj do jeho celkovej komunikácie a spolupráce s rodiacimi ženami. Publikácia pritom ukazuje, že komunikácia a spolupráca personálu s rodiacimi ženami patria medzi najslabšie miesta pôrodnej starostlivosti na Slovensku,“ dopĺňa Debrecéniová.

Publikácia tiež opisuje, ako je systém orientovaný a centralizovaný na personál a jeho potreby, namiesto orientácie na ženy, ich potreby a práva. Z rozhovorov s personálom bolo napríklad zrejmé, že aj keď si v niektorých prípadoch uvedomoval škodlivosť polohy v ľahu pre ženy, prakticky im rodenie v inej polohe neumožňoval – z dôvodu, že poloha v ľahu je pre zdravotníkov a zdravotníčky  pohodlnejšia. „Všeobecne sa tiež ukázalo, že ideálna spolupráca pre personál je taká, ak rodiaca žena iba vykonáva pokyny bez rečnenia a zbytočných požiadaviek, ktoré by narúšali rutinu a pohodlie personálu,“ hovorí Krišková.

Publikácia vychádza z výskumu, realizovaného formou hĺbkových rozhovorov s pôrodníkmi, pôrodníčkami a pôrodnými asistentkami, ako aj rodiacimi ženami. Opiera sa aj o monitoring, ktorý združenia uskutočnili vo všetkých pôrodniciach na Slovensku. Výskumné zistenia sú okrem ľudskoprávnych rámcov postavené aj na východiskách antropológie pôrodu. Táto disciplína skúma pôrod a pôrodnú starostlivosť v širších spoločenských a kultúrnych súvislostiach a búra predstavy a mýty o tom, čo je v pôrodnej starostlivosti „normálne“.  Publikácia obsahuje podrobný prehľad ľudskoprávnych štandardov (ktoré sú záväzné aj pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti v iných oblastiach) a analyzuje príčiny a prejavy systémového porušovania práv žien v pôrodniciach. Prináša tiež príklady dobrej praxe.

Publikácia sa podrobne venuje napríklad správaniu sa a komunikácii zdravotníckeho personálu a jeho vnímaniu spolupráce s rodiacimi ženami, závažným nedostatkom pri informovaní rodiacich žien a pri zabezpečovaní ich slobodného a informovaného rozhodovania sa o okolnostiach pôrodu, intervenciám pri pôrode, ktoré nerešpektujú medzinárodne uznávané zdravotnícke štandardy, mocenským hierarchiám, vzťahom, organizácii práce a organizačnej kultúre v pôrodniciach, ale aj vzdelávaniu zdravotníckeho personálu či jeho reflexiám o potrebe zmien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti.

Publikácia je pokračovaním publikácie Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku vydanej v roku 2015, ktorá pilotne zmapovala porušovanie práv rodiacich žien v pôrodniciach.
 

* Pozn.:

Ženy – Matky – Telá II: Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku
Editorka: Janka Debrecéniová
Autorky: Janka Debrecéniová, Miroslava Hlinčíková, Ema Hrešanová, Zuzana Krišková, Zuzana Lafférsová, Martina Sekulová
Vydali: združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, Ženské kruhy, 2016

 

Ženy majú pri pôrode právo na rešpekt a autonómne rozhodovanie o sebe a svojom dieťati. Ľudské práva žien sú zodpovednosťou všetkých.

Budeme preto pokračovať v systematickom tlaku na uskutočnenie potrebných zmien a v neustálom informovaní verejnosti.

Podporte nás v našom úsilí!
Darujte nám 2 %.
Ďakujeme.

 

Ďalšie informácie: