head6.png

Uznávanú profesorku Janu Plichtovú osočujú dezinformačné weby

Denník N.sk, 24. 5. 2018

Za normálnych okolností by Jana Plichtová nemala dôvod pustiť si dezinformačné rádio Infovojna. Nedávno ani netušila, že vôbec existuje. Teraz si na počítači prehráva jednu z ich relácií, ktorej hrdinkou sa stala práve ona. Dvojica moderátorov – Ľubomír Huďo a Norbert Lichtner – začína poslucháčom rozprávať o „Janke Plichtovej“. „Neviem, prečo mi hovoria „Janka“, v živote som ich nevidela. Ale asi pre to majú nejaký hlbší dôvod,“ komentuje to s úsmevom.

Dvojica poslucháčom povie pár informácií o jej osobe a postupne pritvrdzuje. „Pani Plichtová, vy ste jedna krava. Nič viac a nič menej,“ povie do éteru Lichtner. JPlichtova_wN_270x180_orezĎalej zaznejú výrazy ako „boľševik“, „chazarská boľševická kreatúra“ a prirovnanie ku komunistickému prokurátorovi Urválkovi, ktorý v 50. rokoch účinkoval v politických procesoch. Jana Plichtová pri počúvaní zostáva pokojná, občas aj zasmeje. „Aspoň počujete, akú tí páni majú úroveň,“ poznamená.

Jana Plichtová je uznávanou profesorkou psychológie. Sedíme v jej kancelárii v Ústave aplikovanej psychológie, ktorý spadá pod Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Stretli sme sa kvôli jej znaleckému posudku, ktorý vypracovala na žiadosť polície na článok Tibora Eliota Rostasa, šéfredaktora časopisu Zem a vek.

„Kvôli tomu posudku mi už volalo viacero známych. Hovorili, že sa o mňa boja. Niektorí mi dokonca vyčítali, že som to mala odmietnuť alebo že som to robila len pre peniaze,“ vysvetľuje. Posudok písala na článok Klin Židov medzi Slovanmi, ktorý vyšiel v máji minulého roku na stránkach Zem a vek. Rostas v ňom rozvíja konšpiračné teórie o tom, ako sa Židia už celé storočia snažia rozoštvať Slovanov, ničiť ich tradície, kultúru a hodnoty.

Aby svoje tvrdenia doložil, zobral si na pomoc výroky niektorých štúrovcov a osobností slovenských dejín 19. storočia. „Už generácia štúrovcov a slovenských národných buditeľov si veľmi jasne uvedomovala, aké mimoriadne nebezpečné rozkladné sily na Slovanov, ale konkrétne aj na Slovákov pôsobia, aby ich morálne aj materiálne položili na kolená,“ tvrdí Rostas. V článku cituje protižidovské výroky napríklad Mateja Bela (18. storočie), Svetozára Hurbana Vajanského či Ľudovíta Štúra.

Článok si vlani prečítal aj riaditeľ nadácie Zastavme korupciu Pavel Sibyla a podal trestné oznámenie. Polícia jeho podnet zobrala vážne. Prípad prevzal útvar Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorý sa venuje extrémizmu. Vyšetrovateľ nechal článok preskúmať dvom znalcom: historikovi a odborníkovi na antisemitizmus Miloslavovi Szabóovi a psychologičke Jane Plichtovej. Profesorka mala posúdiť hlavne to, či takýto článok môže mať negatívne dosahy na spoločnosť.

Prečo oslovili Janu Plichtovú? Odborne sa venuje dôsledkom šírenia stereotypov a diskriminácie, pričom využíva aj metódy analýzy textov. Na našom stretnutí hovorí o tom, že v minulosti už robila zopár znaleckých posudkov, ktoré sa týkali napríklad dôsledkov oddeleného vyučovania rómskych žiakov. Tušila však, že Rostasov prípad bude špecifický. „Viacerí moji kolegovia túto prácu odmietli. Buď preto, že to nebola ich téma, alebo si povedali, že im to za to nestojí,“ hovorí.

Reakcie po zverejnení posudku ju napriek tušeniu, že to nemusí byť ľahké, prekvapili. Výňatky z jej posudku sa objavili na viacerých dezinformačných weboch, spolu s jej menom a fotografiou. Osočovali ju v internetových diskusiách, písali jej nenávistné e-maily. Jeden človek kontaktoval aj jej pracovisko s požiadavkou, aby ju vyhodili z práce.

Vedenie fakulty koncom marca vydalo stanovisko, v ktorom sa profesorky zastalo. „Chceme verejne poukázať na nevyhnutnosť skončenia osobných útokov, neúcty a spochybňovania akademickej a profesijnej autonómie, ktoré považujeme za neoprávnený zásah do osobnej a odbornej integrity členov a členiek akademickej obce fakulty,“ píše sa v stanovisku.

Plichtová podporu zo strany fakulty oceňuje, hoci vo svojom okolí zaznamenala aj iné názory. „Niektorí známi sú naďalej presvedčení, že som sa do expertízy nemala radšej púšťať,“ vraví.

Čítajte viac

Vladimír Šnídl

 
© N Press, 2018
Článok uverejnil portál DennikN.sk 24. 5. 2018 o 10:09 v rubrike Slovensko.

Foto: N – Tomáš Benedikovič