Zákony na Slovensku sú deravé
Pravda.sk, 19. 8. 2015
Karikatúry či verejné vyjadrenia, ktoré zaváňajú extrémizmom, no ich autori chodia po slobode bez trestu. Páchatelia, ktorí sa orientujú v práve či účtovníctve, a polícia je na nich krátka. Toto sú oblasti, kde sa zákon zdá byť deravý. Nie sú však jediné. Na chýbajúce pravidlá doplácajú niektoré menšiny, pacienti a spotrebitelia. Na druhej strane pre mnohé situácie zákony máme, problémom je však ich uplatňovanie v praxi. Denník Pravda sa pozrel na viaceré problematické oblasti, kde zákon nestačí, a vytypoval niekoľko nedostatkov v legislatíve. Zistil pritom, že najviac podceňované sú ľudské práva.
Aktivisti už dlhodobo upozorňujú, že chýba zákon, ktorý by upravoval registrované partnerstvá. Podľa nich by nikomu neublížil ani by neohrozil definíciu manželstva v ústave. Pomohol by k jednoduchšiemu spoločnému životu lesbám a gejom. Podobne je to aj so zákonom o ochrane žien pred domácim násilím. Začiatkom roka sa síce predpokladalo, že bude predložený na jeseň, termín sa však posúva.
Politológ Tomáš Koziak pripustil, že spoločnosť má ešte aj teraz problém vyrovnať sa s niektorými základnými právami, ako je sloboda vyjadrovania alebo zhromažďovania. „Zaoberať sa napríklad právami menšinových komunít, na to musí spoločnosť zrejme ešte dozrieť,“ dodal. Podľa neho politici nemajú záujem v niektorých témach zájsť ďalej. „Na Slovensku ide o každého voliča a politické strany si možno povedali, že nebudú otvárať niektoré témy, ktoré zaujímajú malú skupinu obyvateľov,“ povedal Koziak.
Legislatíva celkom nepamätá ani na taký fenomén, ako je šikanovanie na pracovisku. „Ak je jedným z dôvodov šikanovania diskriminácia napríklad na základe pohlavia, rodu, etnicity či rasy, v niektorých prípadoch sa dá aplikovať antidiskriminačný zákon. Ak sa šikanovanie deje preto, lebo niekto je niekomu nesympatický či nepohodlný, náš právny poriadok na to nemá adekvátne prostriedky ochrany,“ upozorňuje právnička Janka Debrecéniová z občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť.
Jediné ustanovenie, o ktoré by sa v súčasnom Zákonníku práce dalo oprieť, je podľa nej veľmi všeobecné a súdy ho ani veľmi neaplikujú. Podľa tlačového odboru rezortu práce je mobbing a bossing novou agendou, nateraz sa však nepripravuje nová legislatíva. „Je to však určite problematika, ktorej závažnosť narastá,“ priznáva tlačový odbor.
Ďalšia slabina súvisí s dokázanou diskrimináciou. Kým napríklad politici sú schopní vysúdiť za spôsobenú nemajetkovú ujmu obrovské peniaze, človek, ktorý sa stal obeťou diskriminácie a prejde tortúrou súdov, sa napokon dočká skôr symbolických sto až niekoľko sto eur. Dôvodom je aj to, ako je nastavená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v antidiskriminačnom zákone. Nepočíta sa s tým, že akákoľvek diskriminácia je vždy zásah do ľudskej dôstojnosti.
Diskusiu vyvolávajú aj rastúce prejavy extrémizmu. Už pred pár rokmi pri osadení busty Ferdinanda Ďurčanského v Rajci sa ukázalo, že právny poriadok neupravuje podmienky umiestňovania pamätníkov, pamätných tabúľ či sôch obcou na verejných priestranstvách. Po nedávnom pochode extrémistov v Bratislave sa zas začalo hovoriť o možnosti sprísniť legislatívu, ktorá umožňuje preventívne zakázať zhromaždenie, ak je jasné, že jeho účelom je potláčať práva a vyzývať na porušovanie zákonov.
„Som skôr za to, aby sme hľadali riešenia v medziach existujúcej legislatívy, ako ju zásadne sprísňovali,“ hovorí Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku. Hlavný problém pri extrémizme je podľa neho v mentalite a tiež v uplatňovaní existujúcich zákonov. „Polícia by mohla postupovať už v medziach súčasného zákona. To, či sú orgány činné v trestnom konaní razantnejšie, je aj o ochote a vôli hodnotiť protispoločenské správanie, o odvahe tých, ktorí majú uplatňovať zákon. A takisto nijaký zákon neprinúti sudcu vidieť niečo, čo vidieť nechce,“ upozorňuje Oravec.
odu
© PEREX, 2015
Článok uverejnil portál Pravda.sk 19. 8. 2015 o 6:00 v rubrike Správy / Domáce.
