head6.png

Zrovnoprávnenie menšín môže priniesť zlom, upozorňujú experti

Pravda, 18. 10. 2022

Ak budeme burcovať proti menšinám, či už národnostným, náboženským, sexuálnym, alebo akýmkoľvek iným, namaľujeme tým na ich čelo terč. Bohužiaľ, tentoraz sa to pri nedávnej vražde dvoch mladých ľudí v Bratislave pred kaviarňou Tepláreň stalo realitou, upozorňujú experti na ochranu ľudských práv. V dlhodobom horizonte je podľa nich potrebné zrovnoprávnenie všetkých menšín, osobná skúsenosť a vzdelávanie o ľudských právach.

Odborníci hovoria, že rešpekt k ľudským právam a toleranciu treba budovať v občanoch odmalička. „Za celých tých 30 rokov sme ako spoločnosť zanedbali výchovu k ľudským právam, vzdelávanie o diskriminácii a demokracii. Každý a každá sme zodpovední za to, čo sa v tejto krajine deje. Od politikov až po posledného človeka. Toto sa ale za celý ten čas nedostalo ani do vzdelávania a v podstate takto nefungujú ani naše inštitúcie. My aj ďalšie neziskové organizácie sme napriek tomu toto vzdelávanie robili a robíme doteraz,“ hodnotí riaditeľka organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Šarlota Pufflerová.

Matúš Horváth, Juraj Vankulič
 

Kriticky vníma, že ani ľuďom, ktorí tento štát reprezentujú, nie je jasná ich zodpovednosť. „V dlhodobom horizonte tu potom často máme v rôznych inštitúciách, v parlamente či vo vláde ľudí nekompetentných v otázkach ľudských práv. Absolútne nám v tejto oblasti chýba vzdelávanie. V tomto vidím najväčší nedostatok. Veď ani na právnických fakultách sa dodnes neučia ľudské práva tak, ako by bolo treba,“ zhodnotila Pufflerová.

„Dôležité je nebyť ľahostajný,“ povedala Mirka Mittelmannová z Ligy za ľudské práva, ktorá sa dlhodobo venuje práci najmä s komunitou cudzincov. „Treba mať vždy na pamäti, že keď niekto podnecuje k nenávisti, či už voči Rómom, Židom alebo LGBTI komunite, nesmieme byť ticho. Našou povinnosťou ako právnikov je poukazovať na to, že aj títo ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní, ale, žiaľ, nemajú. V roku 2022 treba stále pripomínať, že všetci sme si rovní a mali byť sme začať vo veľkom normálnu verejnú debatu o tom, že veľa ľudí stále nemá rovnaký prístup k právam ako ostatní,“ vyzvala Mittelmannová.

S tvrdením, že gejovia, lesby alebo bisexuáli by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli, v prieskume verejnej mienky Eurobarometer z roku 2019 súhlasilo 76 percent opýtaných občanov EÚ. Oproti roku 2015 došlo k nárastu podpory tohto čísla o päť percentuálnych bo­dov. Táto podpora sa však výrazne líši v tej-ktorej krajine. Kým vo Švédsku rovnaké práva pre sexuálne menšiny podporuje 98 percent ľudí, súhlas s takýmto tvrdením vyjadrilo iba 31 percent Slovákov. Je to najmenej zo všetkých krajín EÚ. Lepšie skončilo aj Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko či Poľsko. V historicky a kultúrne blízkom Česku podporu pre rovnaké práva bez ohľadu na sexuálnu orientáciu vyjadrilo 57 percent opýtaných.

V porovnaní s predchádzajúcim barometrom z roku 2015 si Slovensko v otázke zrovnoprávnenia sexuálnych menšín dokonca pohoršilo o päť percentuálnych bodov. „Treba si otvorene povedať, že sme v hybridnej vojne. V posledných rokoch sa tu rozdúchavala nenávisť a rozdeľovala spoločnosť. Toto sa tu dialo úplne systematicky a nerobili to len extrémistické skupiny, ale aj politici,“ upozornila Pufflerová.

Čítajte viac

Dominik Hutko
 

Pozrite aj:

Stiahnite si:

 
© PEREX, 2022
Článok uverejnil portál Pravda.sk v rubrike Správy/Domáce 18. 10. 2022 o 8:15.

 
Foto:
– farebné: Wikipédia SK, CC BY-SA 4.0
– čierno-biele: Facebook / Nikola Kišová, 13. 10. 2022