head4.png

Čo robí štát pre ženy v čase korony? Kroky vlády sú podľa aktivistiek málo

COVID-19_g_395x394

SME.sk, 4. 5. 2020

“Európu pustoší pandémia a môžeme zrazu jasne vidieť, že táto kríza ovplyvňuje mužov a ženy inak,” povedala ešte v marci Béatrice Fresková-Rolfová, generálna spravodajkyňa pre násilie páchané na ženách z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. “Som obzvlášť znepokojená preto, že povinná izolácia v domácnosti a ďalšie opatrenia zavedené vo viacerých krajinách, ktoré súvisia so sociálnym dištancovaním, môžu zhoršiť a zvýšiť riziko rodovo podmieneného násilia,” dodala. Fresková-Roldová požiadala krajiny, aby mali bezpečie žien na mysli vždy, keď budú chcieť zaviesť akékoľvek opatrenia v súvislosti s koronavírusom.

Súhrn opatrení a dobrej praxe, ktoré v čase krízy pomáhajú bojovať proti domácemu násiliu a oslabovaniu rodovej rovnosti, sa prednedávnom pokúsila zozbierať aj Komisia rodovej rovnosti Rady Európy. Krajiny jej poslali správu s konkrétnymi krokmi, ktoré podnikajú, informácie zo Slovenska však chýbajú.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre SME uviedlo, že opatrenia Komisii rodovej rovnosti Rady Európy neposlalo, lebo v čase uzávierky odpovedí existovali iba na úrovni návrhov. “V súčasnosti pripravujeme v medzirezortnej koordinácii opatrenia, ktoré po ich prijatí zašleme Rade Európy ako dobrú prax na prezentáciu,” vysvetlil riaditeľ tlačového odboru ministerstva Michal Stuška. Ako príklad uvádza, že Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia na ženách, ktoré funguje pod rezortom práce, zbiera údaje a monitoruje kapacity zariadení núdzového bývania pre obete domáceho násilia.

Medzi opatrenia, ktoré ministerstvo zaviedlo, patrí aj “pandemická OČR” vo výške 70 percent čistého príjmu či udržanie zamestnanosti v materských školách, kde takisto pracujú predovšetkým ženy. Rezort chce na tento účel vyčleniť 90 miliónov eur z operačného programu Ľudské zdroje, ktoré majú tvoriť príspevok na mzdy zamestnankýň a zamestnancov.

Právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť tvrdí, že prijímané ekonomické opatrenia nezohľadňujú ženy, ktoré pracujú v niektorých “háklivých” prácach v takzvanej sivej zóne. “Napríklad ženy vykonávajúce neformálnu prácu v domácnostiach či sezónne práce. Rovnako vláda ignoruje ženy samoživiteľky, ktoré v tejto chvíli nemôžu zvládať paralelný výkon zamestnania – ak ho vôbec ešte majú – spolu so starostlivosťou o deti, ich výučbou a starostlivosťou o domácnosť,” hovorí právnička.

Situácia s nedodržiavaním ženských ľudských práv sa týka aj zdravotníctva a pôrodníctva. Už v apríli upozornila verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová na to, že v aktuálnej situácii sa intenzívnejšie než inokedy porušujú práva žien pri pôrodoch. Najmä v súvislosti s odopieraním epidurálnej analgézie, vykonávaním neopodstatnených cisárskych rezov či zakazovaním prítomnosti sprevádzajúcej osoby pri pôrode.

Patakyová sa na ministra zdravotníctva obrátila aj v súvislosti s právom žien na bezpečný prístup k interrupciám aj počas pandémie. Reagovala tak na to, že niektoré zariadenia tieto zákroky odmietli v aktuálnej situácii vykonávať.

S tým, že k porušovaniu práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia žien dochádza, súhlasí aj Zuzana Krišková zo združenia Ženské kruhy. “Máme správy o zrušení preventívnych prehliadok a niektorých vyšetrení v tehotenstve a po pôrode. Vieme aj o zákaze sprevádzajúcej osoby pri pôrode, obmedzeniach možností tíšiť bolesť a zamedzovaní kontaktu rodičov s ich predčasne narodenými deťmi,” hovorí Krišková pre SME.

“Štát musí zaviesť politiky a postupy, ktoré zabezpečia poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s ľudskými právami a medicínou založenou na dôkazoch. To zahŕňa vypracovanie postupov pre možnosť tíšiť bolesť pri pôrode, mať sprevádzajúcu osobu, neoddeľovanie matiek od ich detí a podobne,” dopĺňa.

Debrecéniová dodáva, že takéto obmedzenia sú v rozpore s ústavným zákonom, ktorý upravuje opatrenia v čase núdzového stavu. “Zákon tento typ obmedzovania práva na zdravie a na súkromie nepripúšťa,” zdôrazňuje právnička. Vláda podľa nej vo všeobecnosti prijíma také opatrenia, ktoré ženy buď ignorujú, alebo porušovanie ich ľudských práv ešte prehlbujú.

“Niektoré z prijatých opatrení môžu dokonca výrazne negatívnejšie dopadať na ženy než na mužov, a to bez toho, že by si to vláda uvedomovala alebo o tom zbierala potrebné dáta,” hovorí Debrecéniová. Tým, že v oblasti zdravotnej starostlivosti či sociálnych služieb nariadila pracovnú povinnosť, vystavila riziku nákazy nepomerne viac žien, ktoré v nich v porovnaní s mužmi pracujú. “A to bez toho, aby im zabezpečila potrebné ochranné prostriedky. To isté platí o ženách pracujúcich v maloobchode, úradoch či v službách,” konštatuje právnička.

Čítajte viac
 
Michaela Žureková

 
© Petit Press, 2020
Článok uverejnil portál SME.sk v rubrike Žena 4. 5. 2020 o 18:40.