head2.png

Marián Leško: Čo zostane z únie

EU_logo_vlajka_g_thumb_179x179

Trend.sk, 24. 6. 2015

Nikto v širokom okolí neoslávil Svetový deň utečencov tak štýlovo ako my v Bratislave: masovou demonštráciou pouličnej nenávisti voči nim.

Zoskupenia, o akých ešte Tomáš G. Masaryk hovoril, že sú „patologickou sedlinou“, vyšli do ulíc, aby dali najavo, že v zozname objektov nenávisti majú novú položku. Kotlebovci už dávno neboli takí smelí ako v sobotu, lebo pochodovali s pocitom, že hovoria a konajú v mene väčšiny.

V máji tohto roku, keď sa utečenecká kríza dramaticky zhoršila, Európska komisia prišla s návrhom, aby aspoň utečencov zo Sýrie a Eritrey prevzali na azylové konanie iné štáty ako Taliansko či Grécko. Išlo o utečencov, ako ich definuje medzinárodné právo, teda o ľudí, ktorí si útekom zachraňovali život. Namiesto toho, aby naši činitelia verejnosti vysvetlili, že nejde o ekonomických migrantov, ale o utečencov, a že iba prijmeme ich žiadosti o azyl a posúdime, či si ochranu zaslúžia, hovorili neuveriteľné veci. Napríklad predseda vlády vo verejnoprávnej RTVS povedal: „Boli by ste prekvapení, koľko medzi nimi môže byť už nainfikovaných ľudí z hľadiska terorizmu.“

To, že ide o nešťastníkov, ktorí ušli „pred systematickým a cieleným vraždením“, a preto by sme voči nim mali prejaviť „elementárnu ľudskú solidaritu“, mal odvahu povedať – ako jeden z mála – prezident Andrej Kiska. Väčšina politickej reprezentácie kopíruje väčšinový postoj verejnosti: necíti solidaritu s utečencami ani solidaritu s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sa pre migrantov dostali do ťažkostí.

Čítajte viac

Marián Leško

 
© TREND Holding, 2015
Článok uverejnil týždenník Trend č. 25/2015 a portál Trend.sk v rubrike Týždenník Trend/Názory 24. 6. 2015.