„Nie som veriaca, no asi som sa modlila“

Pravda / Ahojmama.sk, 7. 11. 2022

Príbehy detí, ktorým covid nič nedaroval

Alex Slávik z Kysuckého Nového Mesta skončil kvôli covidu na jednotke intenzívnej starostlivosti, mal zápal srdca, bojoval s trombózami. Bratislavčanovi Maťkovi Majtánovi zhoršila infekcia sluch a prechodne prestal počuť. Maličkému Filipovi rovnako z hlavného mesta diagnostikovali po covide vážny zápal pľúc. V spoločnosti sa však napriek dôkazom, že aj deti môže covid vážne poškodiť, presadil názor, že pre ne nepredstavuje takmer žiadne nebezpečenstvo.

Je pravdou, že deti majú síce zväčša nekomplikovaný priebeh covidu, avšak nie je to žiadne pravidlo a infekcia ich môže priviesť až do nemocnice. Niekoľko týždňov po prekonaní nákazy ich navyše môže priamo na živote ohroziť takzvaný multisystémový zápalový syndróm. Rizikom je aj dlhý covid, čo sú rôzne nepríjemné a obmedzujúce zdravotné problémy, ktoré môžu trvať aj mesiace a často sa ani nedajú liečiť. Napriek tomu, že infekcia nie je pre deti neškodná, na Slovensku sa ujalo presvedčenie z počiatku pandémie, že ich nijako neohrozuje a je pre ne dokonca dobrá, pretože si prekonaním choroby ešte posilnia imunitu. Urobila krajina na ochranu detí pred covidom dosť?

Do školy musíš

Hoci hygienici minulú jeseň, keď sa situácia dramaticky zhoršila, volali po plošnom zatvorení škôl, stalo sa tak len v niektorých okresoch. Do škôl sa aspoň plošne vrátili rúška, znovu sa zrušili voľnočasové aktivity a rodičia od konca novembra dostali možnosť dieťa do školy neposlať, ak sa obávajú o jeho zdravie alebo zdravotný stav blízkeho. To však už boli nakazené tisícky detí, častokrát úplne zbytočne.

Komu sa prístup úradov nepáčil a chcel svojho potomka pred nákazou chrániť, mal jednoducho smolu. Prvé tri mesiace uplynulého školského roka deti do školy museli, nemohli si zvoliť dobrovoľnú školskú dochádzku tak, ako tomu bolo na začiatku epidémie. Rodičia starších detí síce mohli svoje deti očkovať, ale vakcinácia mladších ročníkov sa vo väčšej miere rozbehla až na začiatku tohto kalendárneho roka.

Aktuálny školský rok tiež začal prakticky bez akýchkoľvek opatrení, školy fungujú v režime ako pred pandémiou. Ranný filter je len v materských školách. Nenosia sa rúška, netestuje sa. Zostala však možnosť ospravedlniť svoje dieťa zo školy na päť dní a ak sa veľmi zhorší covidová situácia, riaditeľ má stále možnosť zatvoriť postihnutú triedu rovnako na päť dní. Povolené sú školy v prírode, lyžiarske pobyty, výlety či exkurzie. Situácia s covidom je zatiaľ našťastie priaznivá.

Úrady vravia, že urobili dosť

Rezort školstva považuje svoje kroky na ochranu detí pred covidom za dostatočné. Ako uviedol odbor komunikácie a marketingu, počas celého minulého školského roka ministerstvo zabezpečovalo domáce antigénové testovanie, ďalej „pravidelne monitorovalo epidemiologickú situáciu v školách, na základe čoho mohlo pružne reagovať na vzniknutú situáciu a podnikalo mnoho ďalších krokov a opatrení k tomu, aby zabezpečilo bezpečné prostredie v školách a v školských zariadeniach.“

Rezort ministerstva sa podľa vyjadrenia svojho komunikačného odboru rovnako nemá za čo hanbiť. Ako konštatuje, deti od 12 rokov sa mohli od júna minulého roka proti covidu očkovať, mladšie deti od piatich rokov túto možnosť získali vlani v decembri. Okrem toho rezort poskytol pediatrom usmernenia, ako u detí ochorenie liečiť a rodičia sa mohli riadiť tromi ministerskými manuálmi. Tie im objasňovali, aké sú príznaky covidu a čo robiť v prípade zdravotných problémov. „Zavádzali sa príslušné opatrenia na školách, ako chrániť deti pred Covidom-19, teda nosenie rúšok, pravidlá testovania detí, podmienky nástupu do školy, tábora, ako aj postupy po zistení infikovaných žiakov, a to v súlade s vývojom pandemickej situácie,” konštatoval rezort.

Detí sa nik nepýtal

Nie všetci však s takým hodnotením súhlasia. „Deti boli covidu doslova vydané napospas, a to v čase, keď sa už vedelo, že veľa z nich má ťažký priebeh ochorenia aj dlhotrvajúce následky. Začínali sme s tvrdými lockdownami, obmedzovali sme slobodu aj pohyb ľudí a zrazu sa situácia úplne obrátila a štát rozhodol, že školy budú fungovať bez obmedzení a zároveň prakticky bez akejkoľvek ochrany detí. Úrady nemali vôbec záujem na tom, aby prostredie v školách bolo aspoň relatívne bezpečné. Ak aj opatrenia v neskorších fázach existovali, boli len formálne, do veľkej miery mali odporúčací charakter a štát ich v praxi vôbec nevynucoval,“ nešetrí kritikou Janka Debrecéniová, právnička z neziskovej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. Ona sama riešila, či počas minuloročnej vlny delta posielať svoju dcéru do školy. Na vyučovanie síce chodila, ale ako jedna z mála mala v triede rúško, za čo sa stala terčom výsmechu.

Vzniknutá situácia Janku Debrecéniovú veľmi rozhorčila. „Detí sa nikto nepýtal, či chcú byť vystavené nebezpečnej nákaze. Sú pritom extrémne zraniteľnou skupinou a zasluhujú si najvyššiu možnú ochranu. Miera ich vyspelosti im ešte neumožňuje, aby o sebe rozhodovali celkom samy a na rozdiel od iných skupín obyvateľstva nemajú hlas ani priame zastúpenie na rozhodovacích úrovniach. Ani rodičov sa však úrady nepýtali, či sú s podmienkami otvorenia škôl stotožnení. Prinútili ich akceptovať rozhodnutie štátu a nevytvorili im ani priestor na to, aby mohli chrániť vlastné deti aspoň individuálne. Rozhodnutie bolo prezentované ako fakt, bez diskusie,“ konštatuje Janka Debrecéniová s tým, že úrady sú pritom zo zákona povinné starať sa o zdravie detí práve kvôli ich zvýšenej zraniteľnosti.

Niektorí rodičia odmietli svoje dieťa do školy poslať. Buď školskému personálu rovno priznali, že sa boja nákazy u potomka (veľa detí má v súčasnej dobe rôzne zdravotné problémy, napríklad autoimunitné choroby, ktoré by mohli priebeh covidu zhoršiť) či prenesenia infekcie zo školáka na ohrozeného člena domácnosti. Alebo si rodina zohnala lekárske potvrdenie, že dieťa má nejaké ochorenie a na vyučovanie nemôže. Oficiálne totiž rodičia mohli dieťa ospravedlniť zo školy len na päť dní, čo v čase dlhotrvajúcej epidémie nebolo riešením.

Záležalo potom na ústretovosti konkrétneho vzdelávacieho zariadenia, či absenciu na vyučovaní tolerovalo alebo nie. Avšak aj keď prižmúrilo oči, nedalo sa očakávať, že bude s dieťaťom intenzívne komunikovať online a posielať mu z vlastnej iniciatívy domáce úlohy a čo sa treba naučiť.

„Bolo absurdné a nešťastné, že rodičia sami museli hľadať rôzne krkolomné cesty, ako svoje dieťa chrániť, hoci to je úloha štátu. Hrozilo, že ak ste ho nechali doma, mohla vás naháňať sociálka, prípadne vám hrozili aj trestnoprávne postihy,“ pripomína Janka Debrecéniová. Ako vysvetlila, neposielanie dieťaťa do školy právo považuje za ohrozenie jeho vývoja a sankcionuje ho. „Náš právny poriadok nebol na pandémiu stavaný a neprebehla žiadna snaha prispôsobiť ho novým neštandardným podmienkami,“ konštatovala.

Domáca škola alebo individuálny vzdelávací plán, to boli ďalšie dve možnosti, ako svoje dieťa nechať doma. „Za nimi však stojí istý administratívny proces, ktorý chvíľu trvá. Pre dobu pandémie sa nehodia. Navyše, nie každý dokáže, môže a chce učiť svoje deti doma,“ myslí si Janka Debrecéniová.

Čítajte viac

Gabriela Bachárová

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Posted in 2022, Mediálny archív, Občianska advokácia