Okrúhly stôl: KDE SME A KAM IDEME? Inštitúcie na ochranu ľudských práv na Slovensku
ODZ, 26. 11. 2015
26. novembra 2015 sme v Malom kongresovom centre Veda – SAV v Bratislave zorganizovali diskusiu na tému Inštitúcie na ochranu ľudských práv na Slovensku: Kde sme a kam ideme? Zúčastnilo sa jej 27 ľudí z rôznych inštitúcií pôsobiacich v oblasti ochrany a presadzovania ľudských práv. V takejto zostave sa pri diskusnom okrúhlom stole stretli po prvýkrát. Na podujatí sa zúčastnili verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová, riaditeľ Slovenského národného strediska pre ľudské práva Marián Mesároš, riaditeľka Centra právnej pomoci Nataša Nikitinová a viacero členiek a členov ich tímov. Diskusia prebiehala aj s prihliadnutím na proces prípravy a schválenia Celoštátnej stratégie podpory a ochrany ľudských práv.
Okrem inštitúcií, ktoré majú mať nezávislé postavenie, prišli i ľudia z orgánov verejnej správy, ktoré majú zodpovednosti a povinnosti v oblasti ochrany a podpory ľudských práv. Do diskusie sa zapojil aj riaditeľ Odboru ľudských práv Ministerstva spravodlivosti SR Marián Filčík, reprezentujúci orgán štátnej správy, ktorý podľa novelizovaného kompetenčného zákona „zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti ľudských práv“. Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zastupovala Mária Jacková, ktorá poskytla informácie o tom, aké úlohy ministerstvo prostredníctvom tohto odboru plní a zároveň prejavila vôľu spolupracovať na zlepšení inštitucionálnej ochrany ľudských práv žien na Slovensku.
Inšpektoráty práce boli reprezentované na celoštátnej i krajskej úrovni. Môžu zohrávať dôležitú úlohu najmä pri odhaľovaní a riešení prípadov diskriminácie na trhu práce. Katarína Zelinová z Inšpektorátu práce Bratislava prejavila záujem o vzájomnú spoluprácu s cieľom posunúť sa z roviny represívnych riešení k preventívnym opatreniam prostredníctvom zmien v metodologických postupoch i legislatíve. Splnomocnenec pre rozvoj občianskej spoločnosti Martin Giertl zdôraznil význam participácie expertov a expertiek z prostredia MVO na tvorbe a implementácii verejných politík s cieľom napĺňať ľudské práva všetkých obyvateľov a obyvateliek Slovenska.
Naše expertky Janka Debrecéniová a Ľubica Trgiňová v úvodnej prezentácii načrtli, aké povinnosti vyplývajú štátu z jeho vnútroštátnych a medzinárodných záväzkov v oblasti inštitucionálnej ochrany ľudských práv. Ide o celý rad rôznorodých povinností smerujúcich k praktickému napĺňaniu práv, napríklad v oblasti implementácie zákonov a politík a ich monitorovania, prijímania a implementácie programov a politík v oblasti ľudskoprávneho vzdelávania. Patrí sem aj povinnosť zabezpečiť existenciu a dostupnosť vhodných prostriedkov nápravy a zriadiť vhodné procedúry, prostredníctvom ktorých sa možno dovolávať nápravy (napríklad súdne podania alebo administratívne mechanizmy).
Záväzky štátov v oblasti ľudských práv je možné vnímať v širšom aj užšom zmysle:
- ako všeobecnú povinnosť orgánov a inštitúcií samotného štátu na všetkých úrovniach (vrátane miestnej samosprávy)
- ako špecifickú povinnosť vo vzťahu k zriaďovaniu a fungovaniu osobitných inštitúcií na ochranu ľudských práv (súdy, polícia, inšpektoráty, vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv, tzv. equality bodies, ombudsosoby a pod.)
Aktuálnu problematiku zriadenia komisára/ky pre deti a komisára/ky pre osoby so zdravotným postihnutím stručne predstavila naša pracovníčka Michaela Dénešová. Branislav Mamojka zastupujúci Národnú radu občanov so zdravotným postihnutím potom prítomným priblížil proces tvorby koncepcie inštitútu komisára/ky i legislatívy, ktorá nadobudla platnosť až v tomto roku, hoci Slovenská republika má záväzky v tejto oblasti už niekoľko rokov. Peter Guráň, člen Výboru OSN pre práva dieťaťa, vyzdvihol nové možnosti, ktoré deti získali zriadením komisára/ky, ktorý/á má na všetkých úrovniach zastupovať ich najlepší záujem voči komukoľvek, kto porušuje ich práva, či už vo verejnej sfére alebo v rodine.
Ťažiskom podujatia bola diskusia o aktuálnych bariérach a výzvach pre inštitúcie na ochranu ľudských práv na Slovensku, ktorú facilitovali Andrea Chorváthová a Šarlota Pufflerová. Priestor v nej dostali nielen predstaviteľky a predstavitelia zúčastnených verejných inštitúcií a verejnej správy, ale aj ďalšie relevantné aktérky a aktéri, najmä odborníčky a odborníci z akademického prostredia a mimovládnych organizácií (Možnosť voľby, Únia slabozrakých a nevidiacich Slovenska, Inakosť, Nádej deťom, Nadácia Milana Šimečku, Inštitút pre verejné otázky, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku a i.). Viaceré z týchto organizácií sa zúčastnili nášho výskumu zameraného na monitoring napĺňania preventívnych opatrení v oblasti antidiskriminácie zo strany štátu a na jeho metodológiu a poskytli svoje skúsenosti prostredníctvom hĺbkových rozhovorov. Viaceré výskumné zistenia boli prezentované na úvod podujatia.
V poslednej časti podujatia predstavila Ľubica Trgiňová príklady dobrej praxe v nastavení a fungovaní ľudskoprávnych inštitúcií v zahraničí. Tieto príklady môžu poslúžiť pri zvažovaní vhodných riešení pri nastavovaní jednotlivých inštitúcií na ochranu ľudských práv na Slovensku, a to aj ako príklady osvedčených prístupov pri prekonávaní bariér a odporu v mnohom hodné nasledovania. Zároveň sú inšpiráciou pri vytváraní komplexného systému ochrany ľudských práv – s takými inštitucionálnymi prepojeniami, ktoré ho urobia funkčným a efektívnym. Nasledovala diskusia o možnej spolupráci pri zlepšovaní inštitucionálnej ochrany ľudských práv na Slovensku. Mnohé z prítomných osôb zastupujúcich verejné inštitúcie v nej prejavili vôľu podieľať sa na dlhodobom participatívnom procese s cieľom optimálne nastaviť inštitucionálnu ochranu ľudských práv všetkých obyvateliek a obyvateľov Slovenska.
V záverečnej diskusii a spätnej väzbe mnohí zúčastnení vyjadrili želanie i vôľu stretávať sa aj naďalej pri podobných príležitostiach a pokračovať v načatej debate: spoločne diskutovať o možných riešeniach aktuálnych problémov, zodpovednostiach s tým súvisiacich, povinnostiach ich nositeľov a ich napĺňaní.
- Prezentácie ODZ (1 MB)
- Štúdia Inštitucionálna ochrana ľudských práv vrátane ľudských práv žien – dobrá prax
- Program
- Pozvánka
Podujatie sme realizovali s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Fondu pre mimovládne organizácie Finančného mechanizmu EHP 2009-2014 a Open Society Foundations.
Aktivity a činnosti rodovej rovnosti podľa § 9a zákona o dotáciách boli realizované vďaka finančnej podpore Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Projekt Posilňovanie ľudskoprávnych postojov a hodnôt ako kľúčový faktor pre napĺňanie ľudských práv, ktorý podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd, sa zameriava na ľudskoprávne vzdelávanie pracovníkov a pracovníčok verejnej správy, súdnictva, verejných inštitúcií aj vzdelávacích inštitúcií v SR s cieľom pripravovať ich na aktívne presadzovanie ľudských práv v ich práci a celkovo na uplatňovanie ľudských práv vo verejných politikách v rôznych spoločenských sférach.
Projekt Advokačné aktivity zamerané na zlepšenie inštitucionálnej ochrany a podpory ľudských práv v SR s dôrazom na ľudské práva žien a na presadzovanie princípu rodovej rovnosti vo verejných politikách bol podporený sumou 46 424,90 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Advokačné aktivity zamerané na zlepšenie inštitucionálnej ochrany a podpory ľudských práv v SR s dôrazom na ľudské práva žien a na presadzovanie princípu rodovej rovnosti vo verejných politikách je podpora demokratických hodnôt vrátane ľudských práv.