Šarlota Pufflerová: Čo má robiť minister
ODZ, 18. 5. 2016
Výkonná riaditeľka nášho združenia Šarlota Pufflerová reagovala pre Pravdu na aktuálnu kauzu zasahovania konzervatívnych skupín do odporúčaného čítania pre stredné školy pod ideologickým nátlakom:
Ide tu o zásadné nepochopenie, o čom sú ľudské práva a slobody – a to jednak u tých čo sa opakovane snažia o ich obmedzovanie u iných a zároveň o presadzovanie len tých „svojich“, ale tiež na strane štátu a jeho orgánov, ktoré majú nielen zodpovednosť, ale aj povinnosť zabezpečiť, aby boli napĺňane práva všetkých. Konkrétne tu ide o slobodu prejavu, slobodu myslenia a právo na vzdelanie. Štát však definitívne a dlhodobo zlyháva aj v oblasti výchovy a vzdelávania v oblasti ľudských práv – najviac na školách, ale tiež u ľudí zamestnaných vo verejnej správe. Aj preto sa minister (a je jedno ktorý) „dáva niekým zastrašovať“, namiesto toho, aby problém vecne riešil v súlade s ústavou, zákonmi i medzinárodnými záväzkami SR. Celkom určite mal už dávno začať verejnú i odbornú diskusiu – v prvom rade na pôde poradných orgánov vlády pre oblasť ľudských práv, ktoré súčasný minister školstva doposiaľ ignoroval. Kým budú zodpovední ľudia vo vláde (akejkoľvek) verejnosť sami „zastrašovať“, namiesto aby zaujali jasný postoj k potrebe – a aj ich povinnosti – ochraňovať ľudské práva všetkých, budú sa cítiť tí, čo chcú porušovať tieto práva, povzbudení, či už ide o tzv. „extrémistov“, niektorých katolíckych veriacich alebo katolícku cirkev ako takú.
V zásade platí, že zodpovedné osoby reprezentujúce štát sa v takýchto prípadoch majú jednoznačne postaviť za ochranu ľudských práv všetkých a dať k danej veci verejné vyhlásenie vlády/ministerstva a pod., s odvolaním sa na príslušné právne normy či medzinárodné ľudskoprávne záväzky SR i vlády samotnej – ako aj povinnosti, ktoré vláda pri ich plnení má, kam patrí aj kvalitné ľudskoprávne vzdelávanie a každodenná práca v oblasti prevencie porušovania ľudských práv kohokoľvek žijúceho na území SR. Keď rozpoznajú, že ide o ľudskoprávny problém (s čím majú dosť veľké ťažkosti – alebo im chýba vôľa?), majú sa vždy obrátiť na poradné orgány vlády v tejto oblasti čo je najmä Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť SR a jej jednotlivé výbory (napr. pre ľudskoprávne vzdelávanie, pre rodovú rovnosť, pre práva LGBTI ľudí atď.). A otvoriť celospoločenskú diskusiu, nie sa netransparentne vybavovať so skupinou ľudí, ktorí ich vlastne terorizujú.
Podľa toho, čo sa – a nielen na Slovensku – deje už niekoľko rokov, ide o systematicky postup konzervatívnych (prevažne katolíckych) združení a organizácií zameraný na nabádanie na obmedzovanie a porušovania ľudských práv v mene jedného náboženstva so zameraním na ciele jednej cirkvi. Videli sme to pri zmene ústavy týkajúcej sa manželstva, minuloročnom referende, kde v oboch prípadoch išlo najmä o obmedzovanie práv a slobôd ľudí z LGBTI komunity, ale i celkovo žien, detí a mužov v ich rodinných i sociálnych právach (LGBTI ľudia, nezosobášené páry a pod.), v práve na vzdelanie (sexuálna výchova na školách), a vidíme to i dnes, keď v rámci rôznych kampaní osoby s katolíckym vierovyznaním opäť usilujú o porušovanie ľudských práv žien (návrhy zákonov týkajúce sa obmedzenia prístupu k interrupciám, antikoncepcii aj sexuálnej výchove prerokovávané NR SR na konci roku 2015), alebo ich už priamo porušujú (napr. právo na súkromie, na ľudskú dôstojnosť a autonómiu v rozhodovaní, keď sa osoby katolíckeho vierovyznania modlia pred gynekologickými klinikami). A pri knihe Sekerou a nožom ide o ten istý princíp diktátu, ako majú byť obmedzené práva iných ľudí (na vzdelanie, na informácie, slobodu myslenia a prejavu), podľa predstáv tých, čo majú katolícke vierovyznanie. Najdôležitejšia je výchova ku kritickému mysleniu a kvalitné vzdelávanie v oblasti ľudských práv pre všetky deti, ale ešte predtým ich učiteliek a učiteľov.
Konzervatívne (prevažne katolícke) združenia a organizácie svojím konaním sledujú presadenie svojich predstáv, ako má fungovať naša spoločnosť – teda podľa nich v duchu zásad katolíckej cirkvi, čo v sekulárnom štáte, akým Slovensko našťastie je (článok 1 Ústavy SR), nie je možné ani prípustné, pretože to smeruje k obmedzovaniu práv a slobôd. V tejto oblasti zlyháva štát i jeho orgány a inštitúcie, pretože zatiaľ nezaujali jednoznačný postoj tak, ako to vyžaduje naša ústava i medzinárodné záväzky SR v oblasti ľudských práv. Diskusia ma byť celospoločenská, nielen s jednou skupinou, ktorá vyvíja enormný tlak, navyše na porušovanie práv, čomu by štát ako aj jeho predstavitelia a predstaviteľky mali naopak brániť a najmä mali by sa jednoznačne voči danej skupine vymedziť. Namiesto toho sa viacerí predstavitelia štátu opakovane (a úmyselne) snažia vzbudiť dojem, že proti sebe stoja nejaké dva názorové prúdy, čo je nielen zavádzajúce, ale aj nezodpovedné.
V poslednej dobe sa stále častejšie objavujú aj mejlové útoky. Ide v nich hlavne o nabádanie k obmedzovaniu základných práv a slobôd. Posielajú ich organizovaní jednotlivci a jednotlivkyne. Očividne je to náplň činnosti viacerých tzv. kresťanských združení. Musia mať pripravené adresáre a pracovať ako siete, kde sa (akékoľvek) informácie ľahšie kumulujú i šíria. Viaceré zahraničné analýzy však naznačujú, že za podobnými útokmi dokonca môžu stáť aj organizácie, ktoré sa špecializujú na šírenie dezinformácii a vyvolávanie chaosu s cieľom destabilizovať politickú situáciu, ale i celkové nastavenie spoločnosti, či so zámerom vniesť hodnotový chaos do spoločenského diskurzu.
Výhražné či dehonestujúce mejly dosť často dostávajú predstaviteľky a predstavitelia mimovládnych organizácií, ktoré sa zasadzujú za ochranu ľudských práv. K tejto téme sa vyjadril už aj Komisár pre ľudské práva Rady Európy a vyzval vlády členských krajín, aby podnikli aktívne kroky na podporu ochrankýň a ochrancov ľudských práv. V tomto smere prijala koncom minulého roka uznesenie Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť SR, ktorá je poradným orgánom vlády v tejto oblasti – nič však nenasvedčuje tomu, že vláda zobrala jej odporúčania vážne.
Pozrite aj:
