Otvorený list ministrovi zdravotníctva k situácii v pôrodníctve
ODZ + ŽK, 18. 10. 2017
Spolu s občianskym združením Ženské kruhy reagujeme na búrlivu diskusiu vyvolanú filmovým dokumentom režisérky Zuzany Límovej Medzi nami a na následnu neprimeranú reakciu predstaviteľov slovenského pôrodníctva:
Vážený pán minister,
obraciame sa na Vás v súvislosti so skutočnosťami, ktoré prezentoval film Medzi nami režisérky Zuzany Límovej v súvislosti so situáciou v pôrodniciach Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Oslovujeme Vás ako ľudskoprávne mimovládne organizácie, ktoré sa už niekoľko rokov zaoberajú porušovaním ľudských práv žien pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach v SR.
Plne sa stotožňujeme s Vaším vyjadrením prezentovaným v médiách, že situáciu v oblasti pôrodníctva v univerzitnej nemocnici tak, ako ju vykresľuje uvedený film, považujete za vážnu. V súvislosti s ním si však dovoľujeme dať do Vašej pozornosti skutočnosť, že film Medzi nami zďaleka nie je prvým a jediným zdrojom, z ktorého sa Ministerstvo zdravotníctva SR mohlo dozvedieť o závažnom porušovaní ľudských práv žien v slovenských pôrodniciach. Tiež si dovoľujeme zdôrazniť, že toto porušovanie má systémovú povahu a že UNB zďaleka nie je jedinou pôrodnicou, kde k nemu dochádza.
Už v apríli 2015 naše združenia spoločne vydali publikáciu ŽENY – MATKY – TELÁ: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Publikáciu sme ministerstvu doručili hneď po jej vydaní v apríli 2015, a rovnako Vám ju zástupkyne združenia Občan, demokracia a zodpovednosť odovzdali na osobnom stretnutí na Vašom ministerstve hneď po Vašom nástupe do funkcie (v každom prípade je však možné si ju stiahnuť na http://odz.sk/zeny-matky-tela/). Publikáciu sme rovnako zaslali všetkým vedúcim predstaviteľom a predstaviteľkám pôrodníckych oddelení, resp. pôrodníckych kliník v SR, a takisto sme ju prezentovali na viacerých odborných fórach vrátane fór organizovaných gynekologicko-pôrodníckou obcou a tiež obcou pôrodných asistentiek.
V uvedenej publikácii sme predstavili výsledky nášho výskumu a monitoringu, ktorý spočíval jednak v individuálnych rozhovoroch s rodiacimi ženami o ich pôrodných skúsenostiach z pôrodníc v SR (viaceré z popisovaných pôrodov sa zhodou okolností udiali v UNB), ale aj v monitoringu všetkých pôrodníc v SR, najmä z pohľadu, akým spôsobom (ne)poskytujú rodiacim ženám a verejnosti informácie, a tiež z pohľadu uskutočňovaných postupov a praktík a celkovo poskytovaných služieb. Už z tejto publikácie bolo zrejmé, že pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach v SR sú porušované všetky dotknuté práva (najmä právo na ľudskú dôstojnosť, na informácie a informovaný súhlas, na ochranu súkromného a rodinného života, na ochranu zdravia a zdravotnú starostlivosť, právo užívať plody vedeckého pokroku a jeho využitia, právo na rovnosť a nediskrimináciu, ale aj právo nebyť podrobená násiliu, mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu), a tiež, že toto porušovanie má pomerne masívne rozmery a systémový charakter. Skutočnosti, ktoré sú prezentované vo filme Medzi nami, sa nijako nevymykajú zisteniam z nášho výskumu a monitoringu a ani zďaleka nereprezentujú všetky podoby porušení práv, ktoré sme prostredníctvom tohto výskumu a monitoringu identifikovali.
V novembri 2015 Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vo svojich záverečných zisteniach adresovaných Slovensku o. i. konštatoval znepokojenie nad tým, že neexistujú kontrolné postupy a mechanizmy na zabezpečenie primeraných štandardov starostlivosti a rešpektovania práv žien, ich dôstojnosti a autonómie počas pôrodu. Výbor Slovenskej republike odporučil, aby zaviedla primerané záruky na zabezpečenie toho, aby mali ženy prístup k vhodným a bezpečným pôrodným postupom, ktoré budú v súlade s príslušnými štandardmi starostlivosti, budú rešpektovať autonómiu žien a požiadavku slobodného, vopred poskytnutého a informovaného súhlasu. Výbor zároveň Slovensku odporučil, aby monitorovalo a postihovalo segregáciu rómskych žien v nemocniciach a na klinikách vrátane pôrodníc.[1]
V januári 2016 sa Komisár Rady Európy pre ľudské práva odvolal na vyššie uvedenú publikáciu ŽENY – MATKY – TELÁ ako na zdroj ilustrujúci násilie na ženách páchané v pôrodniciach.[2] V júli 2016 komisár na publikáciu odkázal znovu vo svojom osobitnom komentári venovanom sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu v kontexte „znepokojujúcich správ“, ktoré sa k nemu dostávajú o porušovaní ľudských práv pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodmi.[3]
Napriek uvedeným zdrojom dokumentujúcim, resp. konštatujúcim porušovanie ľudských práv pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti na Slovensku ministerstvo zdravotníctva doteraz nerealizovalo žiadne verejnosti známe kroky, ktorými by existujúci stav napravilo alebo ktorými by aspoň iniciovalo zavádzanie systémových riešení tohto rozsiahleho a závažného problému. Štát má pritom povinnosť zabezpečovať ľudské práva žien pri pôrodoch nielen teoreticky a na papieri, ale aj v praxi. V rámci triády povinností štátu ľudské práva rešpektovať, chrániť a napĺňať, ktorá je zakotvená v medzinárodných záväzkoch SR, má teda štát nielen povinnosť zdržať sa konania, ktorými by priamo porušoval ľudské práva žien pri pôrodoch, prijímať legislatívu, ktorá by bránila v porušovaní týchto práv tretím osobám (teda napríklad pôrodníkom, pôrodníčkam, pôrodným asistentkám, ale aj zdravotníckym zariadeniam), ale aj celý rad ďalších povinností, ktorými má zabezpečovať praktické napĺňanie ľudských práv žien v súvislosti s pôrodmi – ako napríklad povinnosť situáciu monitorovať, povinnosť prijímať a realizovať príslušné programy a politiky, povinnosť zabezpečovať kvalitné informovanie a vzdelávanie nielen na strane zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok, ale aj celej verejnosti, povinnosť prijímať štandardy poskytovania pôrodnej starostlivosti a tieto štandardy neustále aktualizovať, povinnosť zabezpečovať adekvátnu a efektívnu nápravu v prípade porušení atď. Slovenská republika, reprezentovaná v tomto prípade najmä ministerstvom zdravotníctva, však na riešenie problémov slovenského pôrodníctva dlhodobo rezignuje.
Aj zistenia z nášho ďalšieho kvalitatívneho výskumu o prejavoch, príčinách, sprievodných znakoch a iných systémových aspektoch porušovania ľudských práv žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v slovenských pôrodniciach, ktoré sa opierajú aj o rozhovory s pôrodníkmi, pôrodníčkami a pôrodnými asistentkami a ktoré verejnosti predstavíme už onedlho, potvrdzujú, že porušenia ľudských práv žien pri pôrodoch majú rôzne príčiny, ktoré veľmi často presahujú jednotlivcov a jednotlivkyne poskytujúce pôrodnú starostlivosť. Tieto porušenia sa dejú širokospektrálne naprieč zdravotníckymi zariadeniami v rámci celej SR a ich systémová povaha tkvie vo faktoroch, akými sú napríklad vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok (v ktorom v rámci SR napríklad úplne absentuje vzdelávanie o ľudských právach), organizácia práce v pôrodniciach (napríklad z hľadiska deľby práce medzi jednotlivými členkami a členmi zdravotníckeho personálu, z hľadiska organizácie pracovného času či z hľadiska personálneho zabezpečenia), priestorové usporiadanie pôrodníc, organizačná kultúra jednotlivých pôrodníckych zariadení, hierarchie medzi zdravotníckym personálom, centralizácia pôrodnej starostlivosti na zdravotnícky personál a nie na rodiace ženy, stereotypy o rodiacich ženách a o ženách celkovo, neexistencia štandardov poskytovania pôrodnej starostlivosti na úrovni štátu a pod.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si dovoľujeme zhrnúť, že aj keď film Medzi nami poukazuje na mnohé porušenia ľudských práv žien, ktoré sa dejú v konkrétnych zariadeniach, za ktoré sú zodpovedné konkrétne osoby a ktoré nepochybne treba napraviť, táto náprava v žiadnom prípade nemôže spočívať iba v sankcionovaní individuálne zodpovedných zdravotníckych pracovníkov a pracovníčok. Ak má byť táto náprava efektívna a najmä ak má v budúcnosti smerovať k zabezpečeniu dodržiavania ľudských práv žien pri pôrodoch ako bežnému štandardu (na rozdiel od súčasnosti), vyvodenie individuálnych, ale aj inštitucionálnych zodpovedností za porušenia práv v konkrétnych prípadoch musí sprevádzať celý rad ďalších opatrení a politík, ktoré budú prijímané nielen na úrovni UNB a ďalších nemocníc, ale aj na úrovni štátu (resp. nad ktorými štát prevezme záštitu a/alebo im poskytne adekvátnu podporu). Pevne veríme, že do procesov prijímania všetkých potrebných zmien budú plnohodnotne zapojené ženy ako osoby, o ktoré pri poskytovaní pôrodnej starostlivosti primárne ide. Zároveň veríme, že prijímanie a realizácia týchto zmien budú kryté adekvátnymi zdrojmi.
S pozdravom
PhDr. Šarlota Pufflerová, PhD.
Občan, demokracia a zodpovednosť
výkonná riaditeľka
Ing. Zuzana Krišková, PhD.
Ženské kruhy
predsedníčka
P. S. Považujte tento list za otvorený, prosím.
Stiahnite si:
Pozn.:
[1] Committee on the Elimination of Discrimination against Women: Concluding observations on the combined fifth and sixth periodic reports of Slovakia, 20 November 2015, CEDAW/C/SVK/CO/5-6, body 30 e) – h). Dostupné na http://tbinternet.ohchr.org/_layouts/treatybodyexternal/Download.aspx?symbolno=CEDAW%2fC%2fSVK%2fCO%2f5-6. Slovenská (vládou SR preložená) verzia je dostupná na http://www.gender.gov.sk/?page_id=4065.
[2] Commissioner for Human Rights: Women’s Rights and Gender Equality in Europe : Round-Table with human rights defenders organised by the Office of the Council of Europe Commissioner for Human Rights, Vilnius, 6 and 7 July 2015. Report. CommDH(2016)15. Strasbourg, 19. januára 2016, bod 27. Dostupné na https://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?coeReference=CommDH(2016)15.
[3] Commissioner for Human Rights: Protect women’s sexual and reproductive health and rights. Human rights comment. Strasbourg, 21. júla 2016. Dostupné na http://www.coe.int/en/web/commissioner/-/protect-women-s-sexual-and-reproductive-health-and-rights.
