head4.png

Právnička Debrecéniová: Odmietnuť interrupcie je protiústavné aj v čase pandémie

Ženy v meste.sk, 28. 4. 2020

Ministerstvo zdravotníctva nepovažuje interrupcie za nevyhnutné zákroky a počas epidémie ich neodporúča vykonávať. Odôvodňuje to nebezpečenstvom nákazy a rizík spojených s pandémiou ochorenia COVID-19. „Dnes sa, žiaľ, nachádzame v stave, keď nedokážeme s čistým svedomím prevziať zodpovednosť za ohrozenie životov a zdravia žien pri úkonoch, ktoré nie sú nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová pre TASR v reakcii na list verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorá ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) žiadala o garanciu prístupu k interrupciám počas pandémie.

Právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť s odôvodnením ministerstva nesúhlasí. “Zdravie nie je v medzinárodnom práve definované ako absencia choroby, ale ako stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Vo vzťahu k súčasnej situácii musíme teda osobitne zdôrazňovať, že právo na zdravie nie je napĺňané len ochranou pred koronavírusom, ale aj ochranou reprodukčných práv, ktoré majú, najmä u žien, tú osobitosť, že sú z časového hľadiska mimoriadne citlivé. Interrupcia je teda zdravotníckym výkonom, ktorý je neodkladný preto, že jeho neskoršie vykonanie je buď nemožné, alebo prináša neospravedlniteľné zdravotné riziká,” hovorí pre Ženy v meste.

“Právo žien na rozhodovanie sa o svojom tehotenstve je integrálnou súčasťou práva na súkromie, na dôstojnosť a integritu, na zdravie a na zdravotnú straostlivosť. V medzinárodnom práve je toto právo explicitne definované aj ako právo žien rozhodovať sa o počte a čase narodenia svojich detí. Keďže interrupcia je úkonom, ktorý potrebujú výlučne ženy, obmedzený prístup k nemu je diskrimináciou žien,” hovorí právnička Debrecéniová.

Čas hrá pri umelom prerušení tehotenstva zásadnú úlohu. Upozorňuje na to aj Adriana Mesochoritisová, politologička a aktivistka z organizácie Možnosť voľby. “Celá argumentácia je prekrútená. Ministerstvo zamlčuje časovo senzitívny dôvod – náš zákon umožňuje vykonanie interrupcie do 12 týždňov. Nikto nemôže žiadať, aby ženy čakali,” vysvetľuje. “Ide o základnú službu zdravotnej starostlivosti. Naše zdravotníctvo nekolabuje, preto je ťažké pochopiť, že ministerstvo zdravotníctva vydáva takéto vyhlásenia,” hovorí Mesochoritisová a považuje to za porušenie ľudských práv žien.

Podľa právničky Debrecéniovej je odmietnutie interrupcie protiústavné aj v čase pandémie. Zákon tak porušuje ministerstvo i lekári. “Podľa ústavného zákona, ktorý vytvára záväzný rámec pre vyhlásenie núdzového stavu a fungovanie štátu počas neho, nie je obmedzovanie práv v kontexte práva žien na interrupciu vôbec možné. Ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti odmietajú vykonávať interrupcie, dopúšťajú sa tým priameho porušenia zákona a ľudských práv žien, ktoré nemá vôbec nijakú oporu v legislatíve upravujúcej núdzový stav,” hovorí Debrecéniová.

Viac ako sto organizácií z rôznych európskych krajín nedávno upozornilo, že pandémia COVID-19 a kríza verejného zdravia postavili systémy zdravotnej starostlivosti pred veľké výzvy. Pripomenuli, že je nevyhnutné, aby prijali aj opatrenia na ochranu zdravia, ľudskej dôstojnosti, telesnej a duševnej integrity a reprodukčnej autonómie žien a dievčat.

K výzve sa pridalo aj päť organizácií zo Slovenska: Možnosť voľby, ASPEKT, Amnesty International, Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy zdôraznili, že ženy v našej krajine čelia viacerým prekážkam v prístupe k bezpečnej a včasnej interrupcii.

Čítajte viac

Miriam Zsilleová
 

Ďalšie informácie:

 
© Webinak, 2020
Článok uverejnil portál Zenyvmeste.sk 28. 4. 2020 v rubrike Titulka.

Foto: N – Tomáš Benedikovič