Výzva vláde SR na ratifikáciu Istanbulského dohovoru
Fenestra, 17. 1. 2017
Predstaviteľky ženskej mimovládnej organizácie Fenestra zaslali otvorenú Výzvu vláde SR k systémovému riešeniu problematiky násilia páchaného na ženách. Výzva vznikla na podnet účastníčok a účastníkov celoslovenskej konferencie Míľniky na ceste k ochrane a posilneniu žien – výzvy po 20 rokoch. Spolu s ďalšou odbornou verejnosťou v nej vyzývajú vládu SR a jej zodpovedné orgány, aby ratifikovali už podpísaný Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu. Fenestra zorganizovala konferenciu pri príležitosti dvadsiateho výročia svojej práce v oblasti násilia páchaného na ženách a kampane 16 dní aktivizmu 6. decembra v Bratislave. Zúčastnila sa na nej aj naša výkonná riaditeľka Šarlota Pufflerová, ktorá ju podporila v mene našej organizácie.
Pozrite aj:
Celé znenie výzvy:
Výzva vláde SR k systémovému riešeniu problematiky násilia páchaného na ženách
My, účastníčky a účastníci celoslovenskej konferencie „Míľniky na ceste k ochrane a posilneniu žien – výzvy po 20 rokoch“, s podporou ďalšej odbornej verejnosti, vyzývame vládu SR a jej zodpovedné orgány, k bezodkladnej ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu a jeho následnej a dôslednej implementácii.
Na celoslovenskej konferencii, ktorá sa konala v rámci kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách dňa 6. decembra 2016 v Bratislave, sa jej účastníčky a účastníci, zástupkyne a zástupcovia odbornej verejnosti pre oblasť prevencie a eliminácie násilia na ženách, spoločne zhodli na tom, že:
Je nutné bezodkladne pristúpiť k systémovému riešeniu násilia na ženách a domáceho násilia. Táto výzva je v súlade so záverečnými zisteniami Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý vyjadril znepokojenie nad odďaľovaním ratifikácie Istanbulského dohovoru, nad nízkou mierou ohlasovania násilia, nízkym počtom stíhaných a odsúdených páchateľov násilia a nedostatkom koordinovaného systému prevencie násilia na ženách a ochrany žien a detí, vrátane špecifických podporných služieb. Doposiaľ prijímané čiastkové zmeny rôznych častí legislatívy SR sa ukazujú ako nedostačujúce, keďže na seba často nenadväzujú a ich uplatňovanie v praxi a vymožiteľnosť sú nízke.
Je nevyhnutné, aby štát zabezpečil existenciu dostatočného počtu kvalitných špecifických poradenských centier, bezpečných ženských domov a krízových telefonických liniek (vrátane národnej telefonickej linky) pre ženy zažívajúce násilie a ich dlhodobú finančnú udržateľnosť a rozvoj.
Je neprípustné, aby takéto špecifické podporné služby boli financované na báze projektových výziev, ktoré sú časovo obmedzené, často krát na seba nenadväzujú, a vznikajú tak obdobia, v ktorých špecifickým podporným službám hrozí, že buď budú musieť poskytovanie pomoci a podpory obmedziť na minimum, dočasne zastaviť, alebo zrušiť. Znamená to stratu dôvery žien, ktoré vyhľadali pomoc a podporu v poradenských centrách, bezpečných ženských domoch a na krízových telefonických linkách (vrátane národnej telefonickej linky), vážne ohrozenie ich bezpečia, vyčerpávanie a oslabovanie odborných kapacít organizácií, ktoré špecifické podporné služby prevádzkujú, a neumožnenie prístupu k špecifickej pomoci a podpore všetkým ženám zažívajúcim násilie, ktoré ju potrebujú.
Je potrebné, aby vláda SR prebrala skutočnú zodpovednosť a záväzok za náležitú ochranu životov žien, ktoré zažívajú rodovo podmienené násilie a ich detí pred násilím a ochranu ich ľudských práv. Nie je akceptovateľné, aby ženy a ich deti v dôsledku násilia na Slovensku zomierali. Väčšina z nich pred zavraždením hľadala pomoc a ochranu, ktorú nedostali. Mnohým z týchto vrážd je možné predísť kontinuálnym vzdelávaním, zvyšovaním povedomia a scitlivovaním orgánov činných v trestnom konaní a ďalších zodpovedných inštitúcií a vytváraním koordinovaných postupov a stratégií.
Je nevyhnutné, aby bola voči páchateľom násilia vyvodzovaná náležitá zodpovednosť a aby v žiadnom prípade nebolo možné beztrestne sa správať násilne, ako to často vidíme v praxi a zo skúseností žien. Nevyvodzovať právne dôsledky voči páchateľom násilia za ich (zlo)činy je pre nich odkazom, že sa takto správať môžu, a pre ženy a ich deti je to zlá správa, že zodpovedné inštitúcie ich pred násilím neochránia. Treba ukončiť beztrestnosť násilia na ženách, ako aj domáceho násilia.
Nevyhnutným predpokladom postupného odstraňovania príčin násilia páchaného na ženách a domáceho násilia je primárna prevencia na systémovej úrovni pevne zakotvená vo vzdelávacom systéme na všetkých úrovniach.
Vyjadrujeme presvedčenie, že bezodkladná ratifikácia Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu je najlepšou cestou pre vytvorenie silného, právne záväzného rámca pre rýchlu, účinnú a kvalitnú ochranu, pomoc a podporu žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie a ich detí, ako aj obetí domáceho násilia. Zároveň ide o rámec praktických riešení, ktorý poskytuje spoločné východiská a zhodné chápanie príčin a dôsledkov násilia na ženách a domáceho násilia, čo potom umožňuje tvorbu účinných politík a ich následné uplatňovanie v praxi.
Slovenská republika bola jednou z prvých krajín, ktoré tento dohovor podpísali, čím prejavili vôľu ho napĺňať. Napriek tomu opakovane dochádza k odsúvaniu termínu jeho ratifikácie. Tisícky slovenských žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie tak zostávajú bez náležitej ochrany a pomoci. Rovnako sú na tom aj ich deti, ako aj ďalšie obete domáceho násilia.
Tento dohovor hovorí o tom, že každý človek má právo žiť bez násilia. Je založený na rešpektovaní, ochrane a napĺňaní ľudských práv všetkých ľudí. Dohovor je zároveň dokumentom postaveným na demokratických princípoch a hodnotách. Je v súlade s Ústavou SR a hodnotovým ukotvením Slovenskej republiky v Európskej únii a v Rade Európy ako demokratickej krajiny, ktorá rešpektuje a chráni ľudské práva všetkých svojich občianok a občanov. Vzhľadom na šíriace sa dezinformácie o Istanbulskom dohovore považujeme za dôležité zdôrazniť, že žiadne z ustanovení tohto dohovoru nijakým spôsobom neohrozuje rodiny na Slovensku. Naopak, rodiny ničí násilie, ku ktorému v mnohých z nich denne dochádza.
Zoči-voči násiliu, ktoré ohrozuje rodiny na Slovensku, už naozaj niet na čo čakať. Treba konať. Preto žiadame vládu SR a jej zodpovedné orgány, aby bezodkladne pristúpili k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, a prevzali tak plnú zodpovednosť za ochranu životov a ľudských práv žien zažívajúcich rodovo podmienené násilie a ich detí a obetí domáceho násilia.
Považujte túto výzvu za otvorenú.
V Košiciach dňa 17. 1. 2017
Výzvu podporili:
Fenestra, Košice
Zdenka Alexy, psychologička
Mária Balážová, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Leona Bašistová, Progresfem
Lucia Bieliková, Poradenské Centrum Nádej Partizánske
Miroslava Bobáková, Slovensko-český ženský fond
Jana Cviková, ASPEKT
Vanda Durbáková, advokátka
Mária Ďurčíková, sociálna pedagogička
Jarmila Filadelfiová, sociologička
Lily Greenan, Škótsko, expertka pre oblasť násilia páchaného na ženách a nezávislá konzultantka a výskumníčka
HANA, Spišská Nová Ves
Barbora Holubová, sociologička
Dagmar Horná, členka Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Paula Jójart, rodová expertka, trénerka a členka správnej rady Slovensko-českého ženského fondu
Jana Juráňová, spisovateľka
Karin Jureková, Progresfem
Kotva, n.o., Trebišov
Amy Lauricella, advokátka Global Rights for Women
Stanislava Liptáková, advokátka
Rosa Logar, Prezidentka európskej siete Women Against Violence Europe (WAVE)
Zuzana Magurová, právnička
Dagmar Majdanová, Obchodná akadémia Prievidza
Dáša Malíková, psychologička
Adriana Mesochoritisová, politologička a ľudskoprávna aktivistka, Možnosť voľby
Silvia Miháliková, Sociologicky ústav SAV a Trnavská univerzita v Trnave
OZ Ženské kruhy
Pomoc rodine, Michalovce
Šarlota Pufflerová, psychologička a výkonná riaditeľka Občan, demokracia a zodpovednosť
Stanislava Repar, spisovateľka a literárna vedkyňa
Mária Šimková, Progresfem
Kristína Široká, psychologička
Marcela Štefániková, sociálna pracovníčka
Mariana Stejskalová, Banská Bystrica
Igor Takáč, Regionálny koordinátor Národného projektu Terénna sociálna práca I.
Cheryl Thomas, výkonná riaditeľka Global Rights for Women
Kristína Vaškorová, manažérka publicity, OZ Možnosť voľby
Žena v tiesni, Martin
