Nová štúdia: Ženy potraty neľutujú, psychicky ich neničia
Denník N, 17. 7. 2015
Vedci sledovali ženy každých šesť mesiacov po dobu troch rokov. Zistili, že podstúpenie potratu neľutujú a že negatívne emócie, ktoré sa s nim spájajú, po čase ustúpia.
Často sa hovorí, že ženy, ktoré podstúpia potrat, zákrok ťažko znášajú a dlhodobo ním trpia. Výnimkou údajne nie sú ani depresie či pokusy o samovraždu. Najnovší výskum, ktorý minulý týždeň publikovali v časopise PLOS One, to však rázne popiera. Bádatelia vedení Corinne Roccovou z Kalifornskej univerzity v San Franciscu pozorovali 667 žien (priemerný vek 25 rokov, rôzne sociálne vrstvy), ktoré v rokoch 2008 až 2010 na 30 amerických klinikách podstúpili potrat. Sledovali ich každých šesť mesiacov po dobu troch rokov. Zaznamenávali ich emócie a pocity ľútosti a viny spojené so spomienkou na potrat. Continue reading
Načo pripomínať feminizmus?
Pravda.sk, 17.07.2015
Ešte si sa s nikým nebozkávala? Vy sa nebudete brať? Nevadí, že tvoje dieťa bude mať iné priezvisko? Už si zhodila popôrodné kilá? Myslíš, že ťa budem takúto tučnú nosiť na rukách? Kolobeh otázok a kresbu, ktorú vytvorila Ivana Šáteková na základe súkromného „sociologického prieskumu“, nazvala Chronológia sociálneho nátlaku. A predstavuje v nej svoje videnie rôznych autentických podôb tlaku spoločnosti, s ktorými sú ženy denno-denne konfrontované od najútlejšieho detstva až takmer po prah hrobu.
Kampaň POVEDZ MI TO DO OČÍ
NOS – OSF, 9. 7. 2015
Nadácia otvorenej spoločnosti pokračuje v kampani zameranej proti hejtu v online prostredí. Od dnešného dňa si môžete pozrieť stránku www.povedzmitodooci.sk a šíriť videá zamerané na zvýšenie povedomia o škodlivosti hejtu. Hejt na nás číha všade. Najmä v online priestore. V diskusiách pod článkami, na sociálnych sieťach, všade tam, kde sa môže hejter skryť za anonymitu svojho nicku (prezývky). Hejteri si vytvárajú falošné identity, hejtujú v komentároch, blogujú, ubližujú chrlením nenávisti, klamstiev a poloprávd. Anonymita alebo falošná identita ich chráni. Continue reading
Nadácia Milana Šimečku hľadá výkonnú riaditeľku / výkonného riaditeľa
NMŠ, 30. 6. 2015
Nadácia Milana Šimečku hľadá výkonnú riaditeľku / výkonného riaditeľa. V prípade záujmu o túto pozíciu zašlite štruktúrovaný životopis a motivačný list mailom na adresu martina@nadaciams.sk do 20. júla 2015. Vybraní uchádzači a vybrané uchádzačky budú pozvaní/é na osobné stretnutie. Continue reading
Marián Leško: Čo zostane z únie
Trend.sk, 24. 6. 2015
Nikto v širokom okolí neoslávil Svetový deň utečencov tak štýlovo ako my v Bratislave: masovou demonštráciou pouličnej nenávisti voči nim.
Zoskupenia, o akých ešte Tomáš G. Masaryk hovoril, že sú „patologickou sedlinou“, vyšli do ulíc, aby dali najavo, že v zozname objektov nenávisti majú novú položku. Kotlebovci už dávno neboli takí smelí ako v sobotu, lebo pochodovali s pocitom, že hovoria a konajú v mene väčšiny.
V máji tohto roku, keď sa utečenecká kríza dramaticky zhoršila, Európska komisia prišla s návrhom, aby aspoň utečencov zo Sýrie a Eritrey prevzali na azylové konanie iné štáty ako Taliansko či Grécko. Išlo o utečencov, ako ich definuje medzinárodné právo, teda o ľudí, ktorí si útekom zachraňovali život. Continue reading
Michal Hvorecký: Hovorme o slovenskom fašizme
Denník N, 23. 6. 2015
Už dlho sa nenaskytla vhodnejšia príležitosť hovoriť konečne nahlas a podrobne pravdu o slovenskom fašizme. Síce s oneskorením niekoľkých desaťročí, ale lepšie veľmi neskoro ako nikdy. Po tomto víkende už asi nikto nepochybuje o tom, že na Slovensku fašizmus žije, a to v rôznych podobách – od tichej a väčšinou mlčiacej, cez obľúbené kléro-verzie, pokusy glorifikovať Tisa, vojtaššákovské kulty a ezoterické mutácie árijskej pseudoduchovnosti až po tú najhlučnejšiu a násilnú, ktorú predstavujú neonacisti. Počet ľudí, ktorí sa v tejto krajine k jednej z foriem hlásia, hrozivo rastie. Ukázali to župné voľby, potvrdzujú to prieskumy a brutálne to predviedol sobotňajší pochod. Continue reading
Prezident predniesol v NR SR správu o stave republiky
Kancelária prezidenta SR, 18. 6. 2015
Z prejavu prezidenta SR Andreja Kisku, ktorý predniesol v NR SR:
… Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Takto pred rokom som v inauguračnom prejave povedal, že väčšina ľudí u nás sa necíti byť súčasťou úspešného Slovenska. Myslím, že odvtedy sa na tom veľa nezmenilo. K tomu sa pridáva aj presvedčenie, že nevyužívame dostatočne potenciál, ktorý máme. Že nevyužívame príležitosti, ktoré nám boli dané aj ktoré sme si vytvorili. … Zhoda existuje, napriek tomu akoby sa u nás postupne vytrácala viera, že s tým dokážeme aj niečo urobiť. Slovensko prešlo kus cesty. Všeličo sme sa dokázali naučiť, prekonať, dosiahnuť. Ale akoby na našu krajinu už nejaký čas doľahla únava. V časti spoločnosti až rezignácia. Ľudia ešte stále chodia voliť. Ale prechovávajú už len malú vieru, že sa u nás niečo pohne naozaj významne. Continue reading
Aké bude vzdelávanie v budúcnosti?
Chceme vedieť viac, 18. 6. 2015
Hodnoty, ktoré ľudia vyznávajú a predstavy, ktoré o budúcnosti majú, ovplyvňujú aj ich pohľad na vzdelávanie. Prieskum verejnej mienky realizovaný v rámci kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku zisťoval názory reprezentatívnej vzorky respondentov a respondentiek slovenskej spoločnosti na to, čo prinesie budúcnosť, čo bude dôležité pre šťastný život a aký vplyv bude mať štát na životy ľudí a aj na podobu vzdelávania.
Čo bude dôležité o 25 rokov?
Ľudia očakávajú, že život v budúcnosti bude ešte rýchlejší a náročnejší. Preto za najdôležitejšie schopnosti človeka označujú rýchle prispôsobovanie sa zmenám a využívanie technológií (zhodne 49 %). Treťou najčastejšie označovanou možnosťou bola schopnosť presadiť sa medzi ostatnými (40 %). Continue reading
Dubovcová podporila prijatie migrantov
TASR / Denník N, 16. 6. 2015
Slovensko by malo prijímať utečencov s otvorenejšou náručou. Vyzývajú k tomu mimovládne organizácie (MVO), ktoré podporila aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. “Z toho, čo som pozerala, diskusia je dosť nepriateľsky naladená vo vzťahu k prijímaniu utečencov a naozaj si myslím, že sa zamieňajú pojmy, že sa často utečenci považujú za ľudí, ktorí si chcú len ekonomicky prilepšiť, pritom utečenci sú ľudia, ktorí bojujú o holý život,” zdôraznila ombudsmanka. Continue reading
Ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi utečencom a migrantom, tvrdí mimovládka
Bratislava24.sk, 16. 6. 2015
Vo svete, ale ani u nás, sa v poslednom čase nehovorí o ničom inom ako o rozhodnutí Európskej komisie prerozdeliť podľa kvót 40-tisíc utečencov do členských krajín únie. To vyvolalo na Slovensku vlnu nevôle. Liga za ľudské práva je však toho názoru, žeby sme mali 785 žiadateľov o azyl prijať. Viaceré mimovládne organizácie dnes vyzvali slovenskú vládu na čele s Robertom Ficom, aby podporila európsku agendu o migrácii a prijala celkovo 785 utečencov. Naša spoločnosť je prevažne proti tomuto kroku, no nájdu sa aj takí, ktorí sú za. Spýtali sme sa predsedníčky mimovládnej organizácie Liga za ľudské práva Zuzany Števulovej prečo by malo Slovensko utečencov prijať a či je vôbec naša spoločnosť pripravená poskytnúť azyl takému množstvu ľudí?
Prečo by podľa vás malo Slovensko utečencov prijať?
Otázka prijatia utečencov má podľa môjho názoru viacero zdôvodnení. Jednak môže ísť o určité morálne hľadisko, keďže sme slobodný a demokratický štát, súčasť Európskej únie (EÚ) a NATO, máme prostriedky a kapacity, aby sme utečencom pomáhali. Prihlásili sme sa v podstate k tomu aj v migračnej politike Slovenskej republiky a sme členským štátom Dohovoru o právnom postavení utečencov. A potom je dôležitá aj otázka vzájomnej solidarity medzi európskymi štátmi, ako aj solidarita s tými bežnými ľuďmi, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, vojnových konfliktov, ktoré sa nepodarilo ukončiť, ako napríklad v Sýrii. Continue reading





