Národné lesnícke centrum diskriminačne prepustilo špičkovú pracovníčku
ODZ, 20. 3. 2017
Úspešný súdny prípad ODZ
V piatok 17. marca 2017 Okresný súd vo Zvolene vyhlásil dlho očakávané rozhodnutie v prípade Viery Petrášovej, docentky a súdnej znalkyne v odbore lesníctva, ktorá sa od roku 2009 súdi so svojím bývalým zamestnávateľom, štátnou príspevkovou organizáciou Národné lesnícke centrum (NLC). Súd rozhodol, že výpoveď NLC z roku 2009 je neplatná, okrem iného aj z dôvodu diskriminácie. Vieru Petrášovú (ďalej aj „žalobkyňa“) v konaní zastupuje združenie Občan, demokracia a zodpovednosť. Prípad rozhodoval sudca Bohuš Hruška.
Samotná docentka Petrášová na margo rozhodnutia v prípade uvádza: „Je pre mňa dôležité, že súd sa po toľkých rokoch konečne začal zaoberať tým, o čo som sa od začiatku súdila – teda diskrimináciou. Stálo ma to nemálo síl a zažila som mnoho stresových situácií, ale verím, že naša snaha nevyjde navnivoč a pomôže iným v podobných situáciách domôcť sa spravodlivosti.“
Janka Debrecéniová, právnička zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktorá v konaní Vieru Petrášovú od začiatku zastupuje, dopĺňa: „Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene vnímame ako rozhodnutie, ktoré citlivo a presvedčivo reflektuje mnohé podoby diskriminačného zaobchádzania, ktoré ženy na Slovensku dennodenne zažívajú u mnohých typov zamestnávateľov vrátane verejných inštitúcií. Hoci prípad pani Petrášovej ani zďaleka nie je na konci, veríme, že rozsudok zvolenského súdu bude jedným zo signálov, že diskriminačné konanie sa zamestnávateľom nemusí vyplácať a štát si s ním vie poradiť.“
Rozsudok zvolenského okresného súdu ešte nie je právoplatný a NLC sa voči nemu môže odvolať. Po právoplatnosti bude súd rozhodovať o ďalších nárokoch, ktoré si žalobkyňa v konaní uplatnila, konkrétne o náhrade mzdy a náhrade nemajetkovej ujmy.
GENÉZA PRÍPADU
Viera Petrášová ako zamestnankyňa NLC ešte v roku 2008 vypracovala projektové zámery na dva projekty, ktoré schválila Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA). Žalobkyňa vzápätí so spolupracovníkmi vypracovala samotné projekty, na ktoré malo NLC od PPA získať viac ako 4 milióny korún. Keď však boli hotové, NLC ich PPA jednoducho nepredložilo.
K nepredloženiu projektov prišlo tesne potom, čo na post generálneho riaditeľa NLC nastúpil muž, ktorého Viera Petrášová v roku 1999 vystriedala na poste generálnej riaditeľky lesníckej sekcie ministerstva pôdohospodárstva. Nepredloženie projektov sa udialo z nepresvedčivých dôvodov, ktoré žalobkyni nikto nevysvetlil. NLC tieto dôvody navyše počas súdneho konania viackrát menilo. Zaujímavé tiež je, že hoci NLC nepredložilo ani jeden z dvoch projektov vypracovaných Vierou Petrášovou, podobný projekt jej mužského kolegu, ktorý mal navyše nižšie vzdelanie a menej skúseností, PPA predložilo.
Napriek tomu sa Viera Petrášová snažila o navrhovanie ďalších projektov, ktorými by vykryla svoje pracovné kapacity v NLC. Pre predkladanie projektov v rámci NLC však neexistovali žiadne interné pravidlá a NLC sa nerozhodlo pre realizáciu ani jedného z ďalších projektov navrhnutých žalobkyňou.
Vedenie NLC zanedlho Viere Petrášovej navrhlo zmenu jej pracovnej zmluvy s odôvodnením, že nemá projekty, ktoré by samostatne koordinovala. Touto zmenou sa snažilo znížiť jej platovú triedu a tiež obmedziť jej možnosti vedeckého a profesijného rastu ako samostatnej vedeckej pracovníčky. Žalobkyňa považovala navrhovanú zmenu za diskriminačnú a dodatok odmietla podpísať.
Krátko nato nasledovala v NLC organizačná zmena, ktorou bola Viera Petrášová označená za nadbytočnú. Od NLC dostala výpoveď napriek tomu, že v zmysle jeho vlastnej kolektívnej zmluvy sa malo v prípade nevyhnutných organizačných zmien rozhodovanie o nadbytočnosti zamestnancov alebo zamestnankýň odvíjať od ich schopností a dosahovaných výsledkov. Schopnosti a dosahované výsledky žalobkyne pritom nikto nespochybňoval a aj vďaka nim sa každoročne umiestňovala v interných hodnoteniach NLC (uskutočňovaných podľa jeho vlastných kritérií) na popredných priečkach. V roku 2008 NLC navyše u iného muža-zamestnanca, ktorý bol v porovnateľnej situácii ako žalobkyňa a ktorému tiež chcelo znížiť platovú triedu, zmenu pracovnej zmluvy nakoniec nevyžadovalo a ani mu nedalo výpoveď.
ROZHODNUTIE OKRESNÉHO SÚDU VO ZVOLENE
Okresný súd vo Zvolene už v roku 2012 rozhodol, že výpoveď je neplatná, avšak odmietol sa zaoberať neplatnosťou z dôvodu diskriminácie. Krajský súd v Banskej Bystrici v roku 2013 uvedené rozhodnutie potvrdil. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z roku 2015 sa však musel Okresný súd vo Zvolene zaoberať aj tým, či je výpoveď Viery Petrášovej neplatná aj z dôvodu diskriminácie. 17. marca 2017 napokon v novom rozsudku konštatoval, že výpoveď je neplatná aj preto, že bola diskriminačná.
Zvolenský súd sa vo svojom novom rozsudku diskrimináciou zaoberal pomerne podrobne a zdôraznil, že diskriminácia voči Viere Petrášovej sa zo strany NLC udiala viacerými formami. Súd videl napríklad priamu diskrimináciu v tom, že projekty žalobkyne na PPA predložené neboli, hoci projekt jej mužského spoluzamestnanca s nižším vzdelaním a menšími skúsenosťami predložený bol. V okolnostiach, za akých došlo k nepredloženiu projektov, videl súd aj obťažovanie, ktoré je jednou z foriem diskriminácie a ktoré bolo pre žalobkyňu nedôstojné, ponižujúce a ukrátilo ju na jej slobode vedeckého bádania. Súd podotkol, že ak NLC nemalo jasné, transparentné a nediskriminačné pravidlá na predkladanie projektov, žalobkyni to nemohlo byť na ujmu a zodpovednosť za neexistenciu takýchto pravidiel musí niesť NLC.
Okresný súd vo svojom rozhodnutí podotkol, že samotná výpoveď bola len vyústením viacerých diskriminačných aktov NLC smerom k žalobkyni ako žene – špičkovej vedeckej pracovníčke pracujúcej v odvetví lesníctva, v ktorom je vo vrcholových, vedeckých a riadiacich pozíciách málo žien – ako to bolo aj u NLC. Súd videl rodovo diskriminačný charakter konania NLC aj v tom, že znevýhodňujúce zaobchádzanie voči Viere Petrášovej vychádzalo z iniciatívy generálneho riaditeľa, muža, ktorého žalobkyňa pár rokov predtým ako žena nahradila na poste generálnej riaditeľa sekcie ministerstva, a ktorý neskôr sám rozhodol, že nadbytočnou sa stane práve ona – hoci s ňou nebol v nijakom priamom pracovnom vzťahu a hoci v zmysle organizačného poriadku platného v NLC mal písomný návrh na to, ktorý konkrétny zamestnanec alebo zamestnankyňa sú nadbytoční, prísť od iných vedúcich zamestnancov v manažmente NLC. Títo však v rámci svedeckých výpovedí popreli, že by dali návrhy smerujúce k výpovedi žalobkyne.
Súd videl diskrimináciu aj v porušení ustanovenia kolektívnej zmluvy o rozhodovaní o nadbytočných zamestnancoch a zamestnankyniach podľa ich schopností a dosahovaných výsledkov. Podotkol, že takéto ustanovenie v kolektívnej zmluve môže v princípe slúžiť na predchádzanie diskriminácii, ale len za predpokladu, že je dodržiavané – čo sa v prípade pani Petrášovej nestalo. Porušenie povinnosti prijímať opatrenia na ochranu pred diskrimináciou však súd identifikoval aj v ďalších skutkoch NLC, napríklad v tom, že ignorovalo sťažnosť Viery Petrášovej na diskrimináciu, ktorú na NLC podala ešte v roku 2009, alebo v tom, že od roku 2003, kedy NLC prehralo iný antidiskriminačný spor so žalobkyňou, neurobilo nijaké opatrenia na to, aby k diskriminácii viac nedochádzalo.
Ďalšie informácie:
Mgr. Janka Debrecéniová, MJur., PhD. – debreceniova@odz.sk
Prípad diskriminácie pani Petrášovej na pracovisku sme úspešne vyriešili aj vďaka Vašej podpore.
Pomôžte nám naďalej pôsobiť v prospech ľudí a dodržiavania ich práv. Darujte nám 2 % z dane.
Ďakujeme!
Pozrite aj:
- Súd uznal, že lesníčku diskriminovali – Správy RTVS o 19:00 h (17. 3. 2017, od 30:18 min.)
- PRÍPAD, KTORÝ RIEŠIME: Docentke a vedkyni ponúkli prácu upratovačky
- VIERA PETRÁŠOVÁ: Šumenie lesa ma upokojuje – profilový rozhovor, týždenník SME Žena (2012, v druhej časti článku)
Stiahnite si:
Foto: SME-Ženy
