Pravda.sk, 4. 2. 2015

Téma referenda sa dostala aj na hodinu šiestakov v škole v Spišskej Novej Vsi. Výklad učiteľky o tom, ako hlasovať, mal deti vystrašiť. Na riaditeľa školy sa so sťažnosťou obrátili dvaja rodičia. Učiteľka mala žiakov zastrašovať slovami, že ak ich rodičia nebudú hlasovať trikrát áno v referende o rodine, zoberú si ich gejovia a lesbičky. Nevšednú skúsenosť opísala žena na sociálnej sieti. Tvrdí, že jednu žiačku výstup učiteľky natoľko rozrušil, že prišla domov s plačom. Aj keď škola tvrdí, že ide o nedorozumenie, odborníci sú zhrození. Myslia si, že deti by v kampani nemali byť zneužívané. Continue reading →

Hospodárske noviny, 3. 2. 2015
 
Vnímate v poslednom čase výraznejšie rozdelenie spoločnosti na dva tábory?

To nie je len v posledných dňoch. To, ako je téma nastavená a ako sa predkladá, už samo smeruje k rozdeľovaniu spoločnosti. Otázky sú podľa môjho názoru nastavené trochu manipulatívne a ľudia sú v tom stratení, čo často spôsobuje aj citové zaangažovanie do vecí, o ktoré v konečnom dôsledku ani nejde.

V čom je rozdiel oproti témam, ako bol napríklad vstup Slovenska do Európskej únie?

Sú to otázky, ktoré sa ľudí bytostne dotýkajú. Všetky témy otvárajú diskusiu o ľudských právach, či už je to právo  a súkromie, na usporiadanie si svojich vzťahov alebo rodiny. Debata by mala byť o tom, čo si predstavujeme pod realizáciou týchto našich práv, čo sa však momentálne nedeje. Continue reading →

Pravda.sk, 2. 2. 2015

Súčasťou možnosti hlasovať vo voľbách či v referende je aj možnosť toto právo nevyužiť. Toto referendum je nedemokratické a je našou zodpovednosťou nehlasovať v ňom, povedala právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť v online rozhovore s čitateľmi Pravda.sk.

Nehlasovanie, resp. „hlasovanie nohami“, ako sa tento spôsob hlasovania často nazýva, totiž nemusí nevyhnutne vypovedať o ľahostajnosti či ignorancii ľudí, ktorí sa preň rozhodli. Je veľa dôvodov, pre ktoré možno o nadchádzajúcom referende povedať, že je nedemokratické. Jedným z nich je, že smeruje proti obmedzovaniu práv menšiny. Ďalším je, že nám všetkým podsúva hodnotový poriadok katolíckej cirkvi – ktorá sa, mimochodom, k referendu otvorene hlási a veľmi sa v ňom angažuje – hoci referendum je a má byť výsostne občianska záležitosť a žijeme v krajine, kde ústava stojí na sekulárnych princípoch (t. j. Slovenská republika sa v jej zmysle neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo). To je teda tiež v rozpore s princípom názorového pluralizmu, ktorý sa toto referendum snaží pre mnohé oblasti eliminovať, a to dokonca právnym zakotvením mimoriadne vysokej právnej sily. Continue reading →

HNonline.sk, 2. 2. 2015

S akým obrazom bežných rodín sa stretávate vo svojej praxi?

Chodia ku mne hlavne ľudia, ktorí majú nejakú ťažkosť či už v partnerstve, alebo v rodine. Kým kedysi to boli najmä ľudia s depresiami, panickými atakmi či úzkosťami, dnes rieši asi sedemdesiat percent z nich práve párové problémy. Majú krízy v partnerstvách napríklad preto, že sa tam zjaví niekto tretí, z dôvodu vzájomného odcudzenia či pre neveru. Staršia generácia bola naučená zostávať v manželstve, nech sa v ňom dialo čokoľvek. Rozvod totiž spoločnosť veľmi odsudzovala. V súčasnosti je rozvodovosť veľká a ľudia môžu zo vzťahu odísť pomerne ľahko. Väčšina z nás nemá žiadne modely, ako udržať lásku a úctu vo vzťahu dlhodobo. Klienti v partnerskej kríze preto hľadajú, ako udržať partnerstvo „živé“ a s tými hodnotami, ktoré by v ňom chceli. Continue reading →

SME.sk, 26. 1. 2015

Právnička Janka Debrecéniová tvrdí, že každý z nás niekedy v živote bol alebo bude súčasťou menšiny. Blížiace sa referendum o rodine vníma aj ako test občianskej a ľudskej zrelosti. Test toho, ako si vážime svoju vlastnú slobodu.

Prežíva manželstvo ako inštitúcia krízu?

„Nemyslím si, že manželstvo musí nevyhnutne prežívať krízu ako inštitúcia. Sú ľudia, ktorým môže tento inštitút vyhovovať. Žijú v pekných manželstvách, ktoré trvajú tak, ako to predpokladá naša právna úprava, kde panuje vzájomná úcta, láska a rešpekt. Vzájomne napĺňajú svoje potreby a podporujú sa. No je otázka, či by takéto vzťahy nefungovali, aj keby inštitút manželstva neexistoval. Respektíve, keby existovali aj iné formy, ktoré by štát uznával a chránil. To, že nejaké manželstvá fungujú, totiž nie je zásluha manželstva ako inštitútu, ale konkrétnych ľudí v konkrétnom vzťahu. Ľudí, ktorí – nie vďaka právnej úprave a tomu, ako sa voči manželstvu a rodine vymedzuje štát a čo pre ne robí – alebo, lepšie povedané, nerobí – ale práve napriek tomu, vedeli vo všetkých časoch spolu vydržať.“ Continue reading →